História klubu v skratke.

Klub vznikol pred 45 rokmi,  z prirodzeného záujmu mladých ľudí o hudbu, techniku a spoločenské vyžitie. Neskôr sme však sami na sebe zistili, že výrazným dôvodom bol markantný nedostatok všeobecných kultúrnych informácií, resp. deformovaná a obmedzená kultúra,  ktorá sa poskytovala, presnejšie nedostatok tej,  ktorá sa neposkytovala.

V rovnakom období v Čechách vznikali technicky orientované HiFi kluby pri ZO Zväzarm. Hudobne a všekultúrne vznikla Jazzová sekcia Zväzu hudobníkov. Bola orientovaná na všetky hudobné žánre, ako aj na výtvarné umenie, literatúru, divadlo. Tiež vznikali Fonokluby združujúce záujemcov o prácu so zvukom.

Na Slovensku takáto tradícia nebola, resp. boli sme medzi prvými,  ktorí sme hľadali adekvátne organizačné formy. Jednania so Zväzarmom zlyhali na ich smerovaní k výcviku pri práci s rádiovysielačkami. Zväz hudobníkov existoval iba v Bratislave a podchytával iba výkonných hudobníkov, skladateľov, nie však poslucháčov. Fonoklub nechcela ani Slovenská vedecko-technická spoločnosť, ani závodný klub ROH pri VSS.

Nakoniec, na pozornejšie uši sme natrafili v mládežníckej organizácii. Vtedy sa rozpadával ČSM, vznikalo ZDMOS (Združenie detských a mládežníckych organizácií Slovenska). Toto hnutie zúfalo potrebovalo členskú základňu, tak nás vzali.  Neskôr sa aj to transformovalo na SZM. Vznikli sme ako „uličná organizácia“ so sídlom na Tajovského 4 v budove MV SZM (ale v miestnosti po upratovačke), s možnosťou prepožičať si malú zasadačku. Neskôr sme si prenajali kočikáreň na Sokolovskej 10 a neskôr sme začali s prestavbou vlastných priestorov na nám. Februárového víťazstva 10, v priestoroch nefunkčného CO krytu. Sme tam dodnes, teraz to je Park Angelínum 10.

Činnosť klubu spočívala jednak v technických a jednak v hudobných aktivitách. V technickom smere  sme sa pustili do stavby gramofónu, zosilňovacích jednotiek, mixážneho pultu, reproduktorových skríň. Repro skrine sme stavali v stolárskej dielni Štátneho divadla, kde pracoval jeden náš člen, z dovozových súčiastok. Používame ich dodnes.

Hudobné aktivity sme mali bohatšie. Poskytovali sme hudobné nahrávky záujemcom o modernú a súčasne nedostatkovú muziku nahrávaním na magnetofónové pásky za poplatok. Vedeli sme aj vtedy, že to nebolo najčistejšie vo vzťahu k autorskému zákonu. Príjmy do zväzáckej pokladne však tento nedostatok prekryli. Získané prostriedky sme použili predovšetkým na výstavbu spomínaných klubových priestorov.

POKRAČOVANIE:

Veľmi populárne boli naše „Gramokoncerty“ predvádzané v Technickom múzeu. Mali sme zmluvu s Dr. Butkovičom (za TM), oni poskytli priestory, my náplň. Polovičku vstupného nám poslali na účet. Gramokoncerty boli každý druhý týždeň v stredu, vždy dvojkoncerty o 16:00 a 18:00. Gramokoncerty boli beznádejne vypredané. Kapacita kinosály na I. poschodí  bola 40-50 ľudí, záujem bol 10x -20x väčší. Gramokoncerty v TM trvali dlhé roky. Neskôr sme však prešli do Domu odborov VSŽ (dnes Jumbo), kde malá bábková sála mala kapacitu cca 150 ľudí. Mali tam aj lepšie technické vybavenie, aj keď reprobedne sme zakaždým nosili z klubu do sály a späť. V Dome odborov sme koncertovali tiež pár rokov.

Táto činnosť klubu skončila v normalizačnom období, kedy náplň a smerovanie sa považovalo za nežiaduce. Po roku 1989 sme sa pretransformovali v občianske združenie s IČOm a účtom v banke.

Pôvodný stav klubových priestorov v Parku Angelínum 10, bol nefunkčný CO kryt. Sutina, všade neporiadok, nanosené odpadky, hlodavce, škatule a porozhadzované filtre do plynových masiek. Priestory sme získali do bezplatného používania od Mestskej vojenskej správy a odboru CO MsNV (dnešný MUMČ Staré mesto).

V priestoroch sme zrealizovali výrazné stavebné úpravy. Zrekonštruovali rozvod vody. Zaviedli elektrinu do všetkých miestnosti so svietidlami na strope. Zrealizovali  sme omietky všetkých stien, ako aj omietku prístupovej chodby v pivnici domu. V posluchovej miestnosti sme položili parkety a steny vylepšili zvukoizolačnými doskami. V ostatných miestnostiach sme položili gumolit, zriadili bohatú knižnicu s domácou aj zahraničnou hudobnou aj technickou literatúrou. Bol aj je veľmi bohatý archív hudobných záznamov. V barovej miestnosti bol televízor, fajčiareň sa zriadila v chodbe. Žumpu sme  prerobili na splachovacie WC. Problém, že rovina žumpy je nižšie ako rovina kanalizačného potrubia, sme vyriešili kalovým čerpadlom, ktoré automaticky spínalo pri určitej hladine.

Po roku 1989 priestory boli vyňaté z majetku Civilnej obrany a boli dané do správy Bytového podniku. Od tých čias platíme nájomné za priestory, ktoré sme vytvorili „z ničoho“. BP za celej histórie nezainvestoval do údržby priestorov ani korunu a teraz ani cent.

Personálne sa cez členstvo v klube „premlelo“ cca 60-80 ľudí, s ktorými dodnes udržiavame čulý styk a sú aj občasnými návštevníkmi klubu. Zo zakladajúcich členov ešte máme 4-5, ktorí aj dnes sú pravidelnými účastníkmi klubového diania.

V klube sa pravidelne schádzame raz do týždňa. V zimných mesiacoch v soboty, v letných v piatky. Z 54 týždňov v roku je to cca 40 krát. Zbytok týždňov je spoločná účasť na kultúrnych akciách v meste. Náplňou je predovšetkým hudba a veľmi často aj prednášky a debaty na rôzne témy. Cestovateľské zážitky členov, besedy k politickým aj spoločenským témam. Mali sme ako hosťa politického komentátora p.Petra Schutza, mali sme ako hosťa košického rabína p.Jossi Steinera, kunsthistorika p. Gabriela Kládeka, výkonných umelcov Petra Katinu aj iných.

To be continued...