16.03.2013

LacoT : DEŽO URSINY

Kedy	09. 03. 2013 od 19:00 do 22:00
Kde	Klub
Vstupné	za členské a 2%
Autor	LacoT

DEŽO URSINY

Dezider „Dežo“ Ursiny (* 4. október 1947 – † 2. máj 1995) bol slovenský bigbítový a artrockový hudobník, skladateľ, spevák a textár. Profesionálne sa venoval filmovej tvorbe, kde sa uplatnil ako autor filmovej hudby, dramaturg, režisér, autor námetov a scenárista. Gro jeho hudobnej kariéry je úzko späté s básnikom a svojím dvorným textárom Ivanom Štrpkom, s ktorým spolupracoval na jedenástich štúdiových albumoch.

Hudobná kariéra

Začiatky, The Beatmen, The Soulmen

Dežo Ursiny sa narodil 4. októbra 1947 v Bratislave. Prvú gitaru dostal ako 11-ročný a počas štúdia na elektrotechnickej priemyslovke v rokoch 1963 až 1964 hral v skupinách Fontána a Jolana. Koncom roka 1964 sa stal členom a lídrom skupiny The Beatmen, pre ktorú začal písať skladby, výrazne ovplyvnené tvorbou skupiny The Beatles. V roku 1965 absolvoval niekoľko koncertov v Prahe (Divadlo Spejbla a Hurvínka, divadlo Rokoko a vystúpenie v rámci premiéry filmu Eduarda Grečnera Nylonový mesiac). V tomto období skupina vydala dva single: „Break It“ / „Let's Make A Summer“ a „Safely Arrived“ / „The Enchanted Lie“. Na jar v roku 1966 skupina The Beatmen vystúpila v Mníchove a bola v bratislavskej športovej hale predkapelou na vystúpení Manfreda Manna. V tom istom roku sa kapela rozchádza, jej členovia odchádzajú do vtedajšej NSR a Ursiny spolu s Fedorom Frešom a Dušanom Hájekom zakladajú v roku 1967 skupinu The Soulmen, ktorej tvorba je ovplyvnená hudbou skupiny Cream.

V tomto roku Ursiny začína študovať na VŠMU filmovú a televíznu dramaturgiu a skupina The Soulmen sa (s bubeníkom Vlado Mallým, ktorý vystriedal Hájeka) v decembri stane najlepšou kapelou na 1. československom beatovom festivale v pražskej Lucerne.^[1] V priebehu februára a marca 1968 Ursiny absolvoval koncertné turné po Maďarsku a v máji, po spoločnom vystúpení so skupinou Prúdy v Nitre, sa skupina The Soulmen rozpadá.

Provisorium

Po rozpade kapely sa Ursiny neuspešne pokúsil založiť projekt The New Soulmen, no v auguste 1970, po tom, ako sa spojil s klaviristom Jaroslavom Filipom, zakladá skupinu Provisorium. V roku 1972 nahral spolu s pražskými hudobníkmi z formácie Flamengo svoj prvý album s názvom Provisorium. V tom istom roku ukončil Ursiny štúdium na VŠMU a zúčastnil sa na konkurze na internú ašpirantúru Umenovedného ústavu Slovenskej akadémie vied. Začiatkom februára 1974 začal pracovať vo filmových ateliéroch na Kolibe ako dramaturg krátkeho filmu.

Ursiny spočiatku spieval piesne v angličtine, no od roku 1973 začal spolupracovať s textárom Ivanom Štrpkom, s ktorým v roku 1977 nahral album Pevnina detstva (vyšiel v roku 1978). Hudobná formácia, s ktorou Ursiny nahrával, sa väčšinou nazývala Provisorium, pretože sa jej zostava často menila. Nakoľko boli kompozície, ktoré skupina Provisorium nahrávala, viac zamerané na textovú formu piesní, t. j. po hudobnej stránke skladby neboli založené na chytľavom frázovaní a melódiách, boli určené viac na počúvanie a Ursiny sa v 70. rokoch na koncertných pódiách objavoval iba zriedkavo.

V roku 1977 sa Ursiny venoval aj tvorbe filmovej hudby. Zložil hudbu k filmom Bubeník červeného kríža (réžia Juraj Jakubisko) a Povieme si to na ďalšie leto (réžia J. Matula).

Burčiak

V roku 1979 sa Ursiny a Filip spojili s basgitaristom Pavlom Daněkom a založili zoskupenie s názvom Burčiak, ktoré nahralo album Nové mapy ticha, ktorý bol menej komplikovaný. Obsahoval kratšie piesne, ktoré sa spolu so skladbami z repertoáru skupiny The Soulmen viac hodili na koncertné pódiá, na ktorých sa Ursiny spolu s formáciou Burčiak objavil v roku 1981. V roku 1980 Ursiny so Štrpkom nahrali album Modrý vrch, ktorý vyšiel v roku 1981. Tento album bol pre publikum väčším kompromisom v dôraze na mieru poslucháčskej náročnosti k textom a hudobným kompozíciám. V 80. rokoch sa Ursiny začal venovať aj komponovaniu filmovej hudby k celovečerným, ale aj dokumentárnym filmom, podieľal sa na niekoľkých muzikáloch, z ktorých najznámejším je Neberte nám princeznú. So skupinou Burčiak spolupracoval ako hudobný skladateľ pri nahrávaní albumu Pop Scop (1981), na ktorom okrem neho spievalo viacero slovenských spevákov. Po nahratí tohto albumu Ursiny spoluprácu s Pavlom Daněkom ukončil.

Znovu Provisorium

Okolo roku 1982 začal Ursiny spolupracovať so slovenskou hudobnou skupinou Prognóza. Spolu s touto skupinou nahral ďalší album s názvom 4/4. Po nahraní tohto albumu sa k skupine pripojil aj Jaroslav Filip a pod názvom Provisorium spolu nahrali niekoľko ďalších albumov. Ursiny sa začal objavovať v televíznych programoch (Televízny klub mládeže, Triangel), jeho piesne boli viac hrávané v rádiách. Ešte bez Filipa nahral album Bez počasia (1984). V roku 1986 nahral album Zelená, v roku 1987 ďalší album s názvom Na ceste domov. Spoločné albumy autorskej dvojice Ursiny – Štrpka majú veľký význam pre slovenskú populárnu (rockovú) hudbu, a to svojím originálnym skladateľským prístupom.

Hudba, film a náhly koniec

V roku 1989 Dežovi Ursinymu diagnostikovali rakovinu jazyka, koncom roka absolvoval operáciu. V roku 1991 bol autorom námetu, scenára a režisérom celovečerného filmu s názvom O rakovine a nádeji, a nahral dvojalbum Ten istý tanec, na ktorom sa Ursiny po prvýkrát predstavil aj ako textár.

V rokoch 1992 a 1994 Ursiny nakrútil dva filmy: Dom matky Terezy a Obrázky z výletu za plot blázinca. Vo februári v roku 1995 začal spolupracovať s Ivanom Brachtlom na celovečernom dokumentárnom filme Interrupcia, eutanázia, trest smrti, samovražda, ktorý nedokončil. Film neskôr vyšiel pod názvom Času je málo a voda stúpa.

Dežo Ursiny zomrel 2. mája 1995 vo svojom byte v Bratislave-Dúbravke. Pohreb mal o tri dni neskôr v bratislavskom krematóriu.

V decembri v roku 2008 bol na MFF v Bratislave premietnutý film režiséra Petra Krištúfka s názvom Momentky. Vystúpili v ňom Ursinyho manželka Soňa, sestra Elena, priateľka Zdenka Krejčová, Fedor Frešo, Marián Varga, Juraj Lihosit, Oskar Rózsa, Andrej Šeban, textár Ivan Štrpka, objavili sa v ňom aj jeho dvaja synovia Jakub a Liubo, jeho dcéra Markéta však vo filme nevystupuje. V dokumente sú zvečnené spomienky na Deža Ursinyho. Cez výpovede blízkych je vo filme popísaný Dežov príbeh od vzniku kapiel The Beatmen a The Soulmen, Provisorium, cez populárny muzikál Neberte nám princeznú až po začiatok 90. rokov, teda obdobie, v ktorom prehral svoj boj s ťažkou chorobou.^[2]