16.9.12 Sigur Rós + Kronos Quartet

Sigur Rós, Kraków (PL), 16. 9. 12

Krakowské sídlisko Nowa Huta je pre turistov zo západu fascinujúce. Pre nás, ktorí vyrástli tam, kde vyrástli však pôsobí ako krajšia časť niektorých našich miest. Plánované a pravidelné činžiakove mesto vyrástlo v päťdesiatych rokoch a na jeho okraji mu dominujú železiarne, ktoré boli kedysi pomenované po Leninovi. Cez víkend v nich vyvrcholil desiaty ročník festivalu Sacrum Profanum dvojkoncertom Sigur Rós. Islandská krása sa spojila s drsným a chladným prostredím industriálnej haly. Fungovalo to znamenite.

Zvuková hradba

Prvý úder bubnu po intre v úvodnej í Gær bol omamný. Post-rocková hradba podporená druhým gitaristom Kjartanom Hólmom z For A Minor Reflection, inak mladším bratom basgitaristu Georga, sa zo scény valila ohromnou intenzitou, ktorú umocňoval nielen skvelý zvuk, Jónsiho charizma, ale aj prirodzené echo inak nekoncertného priestoru haly. Po turné z roku 2008, ktoré sa zastavilo aj v Prahe, a zachytilo Sigur Rós v extravagantných oblekoch, s konfetami a v celkom veselej nálade, sú aktuálne koncerty opäť sympaticky civilné, miestami smutnejšie, no vždy zimomrivé.

Valtari, aktuálny pokojný a ambientný album Sigur Rós nepriniesol práve koncertný materiál a tak sa Islanďania naň v Krakowe nesústredili, akoby si boli vedomí, že v ich bohatej diskografii sa nachádzajú skladby, ktoré automaticky fungujú naživo viac. Najväčší priestor tak dostali staré platne Ágætis Byrjun a Takk, celkovo však pätnástka skladieb takmer dvojhodinového koncertu pomerne rovnomerne preletela celou kariérou Sigur Rós.

Naživo boli Sigur Rós tradične podporení aj dychmi a sláčikmi. Hoci spomínaný koncert v Prahe spred štyroch rokov ukázal, že silnú atmosféru dokážu vytvoriť aj bez nich, tieto nástroje umocnili a dokreslili skladby i v momentoch, kedy Jónsiho sláčiková gitara s bicími gradovali zvuk do epických vrcholov. Či už v jemných popevkoch, akým je Hoppípolla alebo frenetickom závere v podobe Popplagið.

Keď priestor dokreslí hudbu...

Okrem hudby fascinovalo aj prostredie. Do haly vás od brány vzal cez areál železiarní autobus, hala bola vyzdobená obrovskými neónmi v tvare X, zadarmo sa rozdávali jablká, pivo by ste tu zháňali márne. Môže to znieť zvláštne, ale aj to pomáhalo vytvoriť veľmi pokojnú a dôstojnú atmosféru nepokojného koncertu. Ani tradične šialené poľské publikum sa tentoraz netlačilo celý koncert k Jónsiho členkom. Niekoľko tisícok návštevníkov si pokojne našlo svoje miesto tak, aby nikoho neohrozovalo ostrými lakťami. S častými slzami v očiach každý nasával čo najviac z koncertu sám pre seba.

Iné kapely hrajúce podobnú alebo aspoň snažiace sa o podobnú hudbu budú väčšinou navždy odsúdené pre menšinové publikum. Sigur Rós sú iní. Ich hudba sa trávi s ľahkosťou a pritom nie je povrchná. Je prístupná a populárna, pretože je z princípu krásna. Taký bol aj krakowský koncert. A pravdepodobne aj každé ďalšie vystúpenie ich aktuálneho turné.

Autori: Filip Drábek, Jana Kočišová [Muzikus.cz]

ECHO: FeroK :
Niekoľko podľa mňa výstižných postrehov zo skvelého koncertu Sigur Rós v Krakowe...