6.5.12 Chris Byars

Určite všetci vieme, že niektoré chvíle sa nedajú opísať slovami. Tie treba zažiť. Chris Byars Quartet nás presvedčili, že sú majstrami svojho remesla a že im nerobí problém prerobiť aj typické slovenské uspávanky ako Dobrú noc má milá na jazzové skladby. Nepredviedli nám teda len svoje autorské skladby, ale skôr nesmrteľné jazzové melódie, ktoré poznal takmer každý v Štúdiu divadla. Pieseň Summertime sme si aj zaspievali. Pri piesni The best things are free Byars rozprával, aké je krásne, že máme zadarmo svitanie, kvetinky, úsmevy a hlavne lásku. Do toho sa zastarel aj basista Ari Roland so slovami, aby sme si to užili, keďže je to poriadne romantická pieseň. Avšak nebolo počuť len známe orchestrálne melódie, ale aj známe skladby v podaní sólistky Ester Wiesnerovej, študentky 2. ročníka Súkromného konzervatória v Nitre. Táto „Nová tvár slovenského jazzu” doplnila svojim spevom skladby ako Lullaby of Birdland a iné.

Po úplne poslednej piesni sme položili Chrisovi Byarsovi pár otázok:

Prekvapilo nás, že cena lístkov na váš koncert bola mimoriadne príjemná, dokonca v niektorých mestách koncertujete za dobrovoľné vstupné. Aký je teda dôvod toho, že aj chudobní študenti si môžu dovoliť ísť na váš koncert?
(smiech) Snažíme sa hrať ľuďom pre radosť a nastaviť čo možno najnižšiu cenu, ktorá sa blíži nule. Je to aj preto, že naše turné financuje americká ambasáda. Na koncerte v Nitre bolo potrebné zaplatiť prenájom divadla, takže sa vstupné “vyšplhalo” na euro, inak sa snažíme prinášať ľuďom radosť - najlepšie zadarmo.

Hrávate niektoré zo slovenských piesní, ktoré ste hrali na dnešnom koncerte, aj v iných štátoch?
Niekedy áno, keď sme u niektorých z vašich susedov, kde chceme dať najavo, že poznáme aj zvyky iných štátov, alebo predpokladáme, že tie pesničky bude niekto poznať. V takom Mongolsku by to asi veľmi nefungovalo (smiech), ale napríklad v Česku áno. Inak ich hrávame v New Yorku a tam ich ľudia veľmi radi počúvajú.

Keby ste si vedeli vybrať, ktoré mesto na Slovensku, ktoré ste už navštívili, na vás najviac zapôsobilo? Architektúrou, ľuďmi…
Och, to sa naozaj nedá takto povedať. V každom z miest, v ktorom sme boli, bolo niečo veľmi pekné, čo sme si zapamätali. V Nitre máte veľmi peknú pešiu zónu a synagógu, kde sme sa cítili veľmi dobre, keď sme boli na návšteve. Ale krásne stavby a prostredie sú, samozrejme, aj v takej Bratislave, Banskej Bystrici, aj Košice sú veľmi pekné mesto.

Dnes sme na pódiu mohli vidieť s vami spievať Ester, slečnu, ktorá vám robila sólistku v niekoľkých skladbách. Ako vznikla takáto spolupráca, je to u vás pravidlom?
Práveže vôbec nie. Ester má výnimočne krásny hlas a len v máloktorom meste sa nájde niekto s jej hlasovým potenciálom. Práve preto sme veľmi radi, že sme tu v Nitre mohli s Ester spolupracovať a niečo si nacvičiť. Do ďalších slovenských miest s nami nepôjde, takže nám tam bude chýbať.

Nie je pre vás niekedy ťažké koncertovať tak dlho mimo domova, nebyť so svojimi rodinami?
Máte pravdu, je to veľmi ťažké, keď je človek dlhý čas mimo domova. Ale existujú emaily, takže fungujeme takýmto spôsobom. Museli sme si zvyknúť.

[text web: Mária Činčurová, Lucia Holienčinová]

Echo:

[GK]: Slušní muzikanti (sako, kravata), slušný be-bop. Vlastne ma teší, že KE a SK už nie je "koniec sveta", že len tak, v nedeľu si zájdem do jazzklubu, na amíkov, a považujú to aj oni aj my za normálne. :-)