Preskočiť na obsah. | Na navigáciu

Osobné nástroje

Navigation

cesta: Titulná stránka / PROGRAMY / >mimoklubové / 2013 / 10.4.2013 Quasars: Milhaud, Sorensen
This is UNI Plone Theme

10.4.2013 Quasars: Milhaud, Sorensen

Kedy 10. 04. 2013
od 19:00 do 21:00
Kde Múzeum V.Löflera, Alžbetina 20

Quasars Ensemble: Dvojpotrét – Milhaud & Sørensen

Druhý koncert z cyklu portrétov významných skladateľov  hudby 20. a 21. storočia v rámci série koncertov Quasars Ensemble, rezidenčného súboru Kasární/Kulturpark, predstaví dve výnimočné skladateľské osobnosti svetovej hudby, a zároveň voľne pokračuje v prezentácii Komorných symfónií hudby 20. storočia.

Prvou z nich je najplodnejší predstaviteľ legendárnej šestice členov Parížskej šestky – Darius Milhaud, ktorý v 20. rokoch uplynulého storočia celkom osobito reagoval na Schönbergovu Komornú symfóniu op. 9 nielen prostredníctvom ešte radikálnejšej redukcie symfonického aparátu na jeho sólistické torzo, ale dokonca aj minimalizovaním samotnej dĺžky  trvania takejto kompozície – žiadna zo šiestich viacčasťových Milhaudových Komorných symfónií totiž nepresahuje plochu siedmich minút. Vytvoril tak okrem nespočetných diel pre nové médium komorného súboru aj šesť originálnych, poeticky ladených  komorných symfónií. Prvé tri z nich inštrumentačne zaujímavým spôsobom kombinujú drevené dychové nástroje so sláčikovou skupinou, štvrtá je homogénnym portrétom výlučne sláčikových, piata zasa dychových nástrojov, až napokon v poslednej šiestej, ako vo svojsky poňatej mystickej “vokálnej symfónii” autor k štyrom spevákom priraďuje iba hoboj s violončelom.

Druhou osobnosťou, ktorá koncert v košickom Múzeu Vojtecha Löfflera dokonca poctí osobnou navštevou, je svetoznámy dánsky skladateľ strednej generácie Bent Sørensen, ktorého hudba sa vďaka prístupnej zvukovosti, diatonickému zneniu a poetike krásy prírody, surrealistických prízrakov, či iných podôb scenérie duchovna teší obľube milovníkov hudby na celom svete.

Zároveň sa dokonale snúbi s farebnosťou Milhaudových “minisymfónií”, vznikajúcich takmer so storočným predstihom.

Jeho prítomnosť na koncerte bude nadčasovou alúziou na historické návštevy Bartóka, Prokofjeva či Ysaÿe v Košiciach.

 

Rozhovor Adely Surovej (Kasárne / Kultúrpark) :O hudobných obrazoch a príbehoch s Bentom Sørensenom po koncerte Quasars Ensemble.


Keď je skladateľ priamo prítomný pri interpretácii svojho diela, ide vždy o významnú udalosť. Pozvanie na aprílový koncert  Quasars Ensemble prijal renomovaný dánsky skladateľ Bent Sørensen, ktorého diela na koncerte odozneli. Bol to historický a neopakovateľný hudobný zážitok.

Úvodné slovo pred koncertom patrilo akordenistovi Petrovi Katinovi, ktorý Sørensena privítal a krátkym exkurzom voviedol poslucháčov do kontextu skladateľovej tvorby. Podľa neho sa Sørensenova hudba akoby vynárala z ničoty a opäť sa do nej navracala. Napriek významným medzinárodným oceneniam pôsobil skladateľ skromne, o to viac vynikol jeho dôvtip pri reagovaní na Katinove otázky, smerované na jeho tvorbu: „Prechádzal som sa mestom a všimol som si veľa starých a nových budov vedľa seba. Keď píšem napríklad pre husle, cítim sa, akoby som sedel v starom dome, keď skladám niečo na počítači, sedím v novom presklenom dome. Pozerať sa na jedno alebo druhé samostatne je pre mňa nudné, baví ma tieto veci prepájať.“ Darí sa mu to skutočne výnimočne,  inšpirovaný obľúbeným maliarskym smerom pontilizmom vytvára z chaosu tónov jednoliaty celok. Celok plný nečakaných zvratov a chvíľkovej nástojčivosti, kde sa stretá prázdnota a plnosť vyjadrenia v jednom.

Koncert pre náročného diváka sa stretol s pozitívnou odozvou, viacero návštevníkov prišlo umelcovi osobne poďakovať za výnimočný zážitok.

Aj samotný skladateľ si koncert pochvaľoval, najviac ocenil interpretáciu i akustiku a atmosféru miesta. Viac v rozhovore:

Q: Ako sa Vám páčila interpretácia Vášho diela v podaní Quasars Ensemble?

A: Veľmi. Z ich podania bolo cítiť, že skúšaniu boli oddaní a z hrania mali potešenie. Takže mi bolo opäť (po bratislavskom koncerte, pozn. red.) veľkou cťou.

Q: Aká je Váš zdroj inšpirácie, keď tvoríte?

A: Vždy sa to líši. Vo všeobecnosti je ňou môj život sám, je náročné pomenovať konkrétny zdroj inšpirácie. Je to preto, že inšpirácia je práve o spôsobe hľadania zdrojov. Takže musíte byť inšpirovaný čímsi, čo už vo vašej hudbe je. Hľadáte obrazy, príbehy, čokoľvek, čo vám vašu hudbu pripomína.

Q: Ako by ste priblížili Vašu tvorbu?

A: Ach, to je ťažká otázka. Myslím si, že je to hudba, ktorá je proste moja. Na posudzovanie sú tu iní. Je milé počuť aj staršie diela, ako napríklad dnes, keď z toho cítiť rovnakého a zároveň iného „ducha“, v porovnaní s tým, čo komponujem teraz.

Q: Aký je to pocit pre Vás ako skladateľa, keď počujete svoje diela interpretované niekým iným?

A: Je to vždy pocta. Mne to ponúka možnosť obzrieť sa za staršími dielami. Niektoré diela som počul nedávno, niektoré si ani nespomínam, kedy som ich počul naposledy. Je to ako neustále listovanie vo vlastnom denníku.

Q: Čo pre Vás znamená hudba?

A: To je veľmi ťažká otázka. Myslím si, že hudba je fantastický snový pohľad. Je to ten druh umenia, ktorý je veľmi abstraktný, nie je v ňom príbeh, ktorý by bol priamo čitateľný, ale na druhej strane hudba sprostredkúva zo všetkých druhov umenia snáď najviac príbehov vďaka projekcii vo vašej hlave. Z hudby získate množstvo emócií, ale vytvoríte si vlastný príbeh spôsobom, ako to sami cítite. Keď ľudia počúvajú vašu hudbu, nikdy si nemôžete byť istý, že všetci počujú tú istú hudbu. Viete, literatúre musíte porozumieť, aj keď sú tam veci,  ktorým rozumiete inak, ale v hudbe si vytvárate vlastný príbeh. Na hudbe je pekné to, že neexistuje jeden jediný správny príbeh. Správny je len subjektívny pocit poslucháča. V hudbe dokonca nie je ani skrytý príbeh, ku ktorému by sme mali dospieť, pretože hudba je až príliš abstraktná. Hudba, nielen tá súčasná klasická, popisuje svet, v ktorom žijeme. Myslím, že je veľmi dôležité mať hudbu ako takú. Hudba by sa nikdy nemala stať „múzeom“, vždy by sa zvuk, nové zvukové obrazy mali v ľuďoch nanovo utvárať. A to je aj úlohou nás skladateľov, ktorú každý vykonávame podľa seba.