Preskočiť na obsah. | Na navigáciu

Osobné nástroje

Navigation

cesta: Titulná stránka / ECHO / Blogy / Michal Havran ml. / Dvanásť kmeňov Izraela na Zlatých pieskoch
This is UNI Plone Theme

Dvanásť kmeňov Izraela na Zlatých pieskoch

Blog Michala Havrana ml. pôvodne uverejnený na www.jetotak.sk .

Poznám pár ľudí dostatočne na to, aby ma zaujímalo, prečo sa hanbia za to, že počúvajú hudbu z West Indies. Reggae, rock steady, staré kalipso, dub sa síce stali súčasťou mainstreamu, ale niekomu, neviem si spomenúť komu menovite, ale viete na koho myslím, pripomína pančované kokteily na plážach s ručne preosievaným pieskom.

Nie je to vlastne ani hudba, ale iba kulisa, emocionálny rozprašovač, niečo, čo sa dobre počúva v zápche, cestou na prázdniny. A potom je tu problém adoloscentných rastafariánov, detí s dreadlockmi, so zmáknutými tromi akordmi No woman no cry, v rasta teplákoch od kamerúnskeho obchodníka z Brna, s rasta čelenkou, s rasta náhrdelníkmi, rasta nášivkami a náušnicami, ležiacich najebaných z Kozla pri vodných bicykloch. Počuli o trinástom kmeni Izraela, o kráľovnej zo Sáby, o Šalamúnovi a ich dynastii,vedia, čo predstavuje Lion of Judah, vykračujúci si s vlajkou na Zemovom pleci?

Zjednodušene, aj pre milovníkov festivalových langošov, je reggae profánnou verziou náboženskej liturgie. Hnutie Ras Tafari, s teológiou imperiálnej emancipácie otrokov, prenasledovaných, utláčaných sa stalo vďaka Robertovi Nesta Marleymu inšpiráciou pre texty tej časti jamajských umelcov, ktorá nepovažuje reggae za jednu z podôb zábavy z tretieho sveta. Na to, aby bolo posolstvo prenosné, musí byť univerzálnym. Ras Tafari boli v čase Marcusa Garveyho a Percivala Howella sektou snažiacou sa o jediný pragmatický krok - vrátiť black people do Afriky. Paralelnú snahu o návrat k mýtickému počiatku pozná aj európska tradícia. S potomkami otrokov zdieľame to, čo je v hnutí Ras Tafari najdôležitejšie: pocit, že svet stratil svoju harmonizačnú schopnosť. V tomto zmysle je reggae univerzálnou hudbou. Karibskí umelci dokázali premeniť staré náboženské texty na živý materiál. Okrem new orleánskeho jazzu a gospelu dnes neexistuje veľa hudobných prúdov s autentickou teológiou a liturgickou kompozíciou. Dôkazom toho sú v prípade reggae karibské interpretácie synagogálnych páuz a opakovaní. Zdôrazňovanie metafory babylonského zajatia v textoch a hudobných motívoch je zase príkladom aktualizácie životného pocitu zdieľaného marginalizovanými skupinami ľudí.

V tomto zmysle je ale reggae, na rozdiel od hnutia Ras Tafari nositeľom iného posolstva. Nové veci sa nebudú diať v budúcnosti, keď sa nám podarí vrátiť sa každý tam, kam chceme. Nové veci, nového človeka sa dejú teraz, každú sekundu, z každej minúty treba dostať to najlepšie. Reggae prináša čerstvo vytlačený čas, a umelci ako Jah 9 a Chronixx sú dôkazom, že West Indies sú z nejasných dôvodov miestom, kde sa na Montego Bay povaľuje aj univerzalizmus.

Venované pamiatke Petra Zemančíka

(c) Michal Havran ml.   na  "jetotak.sk"