Barbara Sukowa : Im Wunderschoenen Monat Mai
Barbara Sukowa : Im Wunderschoenen Monat Mai;
Winter&Winter, 2008/ Hevhetia
AVa1777
Ciest, ako prilákať hlavne mladých ľudí k počúvaniu klasickej hudby nie je mnoho. jednou z nich by mohla byť tá, ktorou sa vydal klavirista Reinbert de Leeuw a jeho súbor Schoenberg Ensemble, keď angažoval nemeckú herečku Barbaru Sukowu do nevídaného predstavenia. Sukowa má za sebou hviezdnu hereckú a čiastočne i spevácku spoluprácu s takými režisérmi ako Rainer Werner Fassbinder alebo Volker Schloendorff. Spoločne s de Leeuwom pripravili koncertný a javiskový projekt piesní Franza Schuberta a Roberta Schumanna. Nejde však rozhodne o žiadne klasické predstavenie. Reinbert de Leeuw totiž piesne klasikov zrecykloval, re-komponoval a adaptoval pre svoj komorný súbor a Sukowu. Ide o hodinové predstavenie pod názvom Trikrát sedem piesní podľa Schumanna a Schuberta, čerpajúce hlavne z piesňových cyklov Die Winterreise (Schubert) a Dichterliebe (Schumann). Na začiatku som si musel trochu zvykať, že Sukowa, samozrejme, nespieva klasické belcanto, aké by sme mohli pri piesňach očakávať. Namiesto toho prináša "civilný" vokál, prvky kabaretu, koketérie, brilantný herecký prejav a spev, ktorý skôr smeruje k deklamačnému Sprechgesangu, tak, ako to už pre pár rokmi úspešne predviedla v Schoenbergovom diele Pierrot Lunaire práve s týmto súborom. Výsledok je veľkolepý. De Leeuw piesne aranžoval tak, že plynule prechádzajú jedna do druhej, zásahy, strihy a zmeny harmónie sú urobené citlivo, takmer nepoznať, že ide o adaptáciu iných diel. Je to svojprávna originálna hudba, ktorá sa akoby iba "podobá" na hudbu dvoch uvedených klasikov (resp. romantikov). Autorských zmien tu je pomerne dosť, De Leeuw motívy nástojčivo opakuje, otáča, kúskuje, ukazuje v inom svetle, než v akom sme zvyknutí tieto piesne vnímať. Romantická fráza občas vyústi do atonálneho prostredia, ale znie to fantasticky prirodzene. Napadá mi lákavá hypotéza, že možno i romantici by komponovali podobne, ak by v tom čase boli povolené takéto vyjadrovacie prostriedky. Sukowa je nežná a jemná s precíznou výslovnosťou v pianissime (Ich hab´ im Traum geweinet), vtipná a roztopašná vo výbornej vlastnej choreografii (ein Juengling liebt ein Mädchen), desivá a burácajúca (Die alten, boesen Lieder) a hypnoticky strhujúca (Der Erlkoenig, Der Doppelgänger). Slovom "Kuessen" a jeho nekonečnou gradáciou v Gretchen am Spinnrade privádza do šialenstva. "Oslobodenie sa" od belcanta umožňuje podľa jej vlastných slov sústrediť sa na ešte väčší výraz a presný prednes textu, ktorý od šepotu po takmer zúrivý rev obsahuje všetky ľudské vášne a odhaľuje tajné zákutia rozdrásaných duší romantikov. Táto adaptácia sa navyše sústreďuje na aspekty textu a hudby, ktoré boli v ešte stále prudérnom romantizme skrývané a potláčané, napríklad vyložene erotické narážky v textoch alebo psychopaticky morbídne myšlienkové pochody. To, čo sa snažili autori skryť a zašifrovať do obsahu, de Leeuw a Sukowa majstrovsky opäť vynášajú na svetlo. Hudba tak dostáva iný obsah a odlišný kontext. Spolu s krásne nasvietenou sálou, prácou realistickej ručnej kamery detailne snímajúcej aj najmenšie záchvevy Sukowej tváre a vynikajúcou interpretáciou farebne a dynamicky hrajúceho Schoenberg Ensemble je tento projekt to najlepšie, čo som v poslednej dobe od vydavateľstva Winter&Winter počul a videl. Výnimočný zážitok.
Pre časopis Hudba, číslo II.-III./ 2008 napísal Peter Katina