Preskočiť na obsah. | Na navigáciu

Osobné nástroje

Navigation

cesta: Titulná stránka / ECHO / rozhovory / Mgr. Milka Dzemjanová, ArtD.,
This is UNI Plone Theme

Mgr. Milka Dzemjanová, ArtD.,

Profesorka organovej hudby košického konzervatória.

Pochádza zo Sniny. Svoj život zasvätila kráľovskému hudobnému nástroju. Hru na organe študovala u Ivana Sokola, dr. Ferdinanda Klindu a Flor Peetersa (Belgicko). Po získaní dvoch cien na Národnej interpretačnej súťaži organistov v roku 1983 sa rozvinu-la aj jej zahraničná kariéra. Je autorkou prvej slovenskej Organovej školy. Jej životopis sa uvádza v renomovanom lexikóne „Who´s Who in Music“ (Cambridge, Anglicko), bola ocenená ako „Woman of the Year 1991/92“ a „World Intellectual of 1993“. V roku 1997 jej min. školstva udelilo Medailu sv. Gorazda za prínos k rozvoju vzdelanosti na Slovensku. Od poslancov mesta Košice získala v roku 2009 Cenu za významný príspevok k rozvoju mesta v oblasti kultúry. Ako interprétka získala uznanie expresívnosťou hry, citlivou hudobnou inteligenciou, dokonalosťou hudobného stvárňovania a osobitým zmyslom pre zvuk.                 

 

Prečo práve organ, organová hudba?  

Začínala som hrou na klavíri. Absolvovala som hudobnú školu tak, ako tisíce detí na Sloven-sku. Otecko bol veľmi dobrým hudobníkom a snažil sa, aby sa aspoň jedno dieťa z rodiny profesionálne venovalo hudbe. Zariadil mi hodiny klavíra u profesora Tichého, ktorý ma pri-pravil na konzervatórium. Ale keď som bola tesne pred prijímacími skúškami a prechádzala som popod koncertnú sálu konzervatória, uvidela som organ. Taký zvláštny nástroj, o ktorom som vôbec nevedela, že sa na konzervatóriu vyučuje. Mala som 14 rokov a v Snine za socia-lizmu žiadne kontakty s organom neboli. Iniciatívne som prejavila záujem, že by som sa rada naň učila hrať. A tak ma zoznámili s vyučujúcim. V tom čase to bol profesor Ivan Sokol, veľ-mi známy košický hudobník. Nadviazali sme kontakt, urobila som prijímacie skúšky a pokra-čovala som v štúdiu na tomto nástroji. Náš konzervatoriálny ročník bol veľmi silný a aby boli skúšky spravodlivé, ťažké, hrali sme za plentou. Uchádzačov bolo asi 35, vybrali nás 10, me-dzi nimi som bola jediná organistka. Dodnes to neľutujem. 

                    

Aký predmet učíte na konzervatóriu?  

Vyučujem hru na organe, náuku o organe, improvizáciu, dejiny a literatúru organa a metodiku hry na organe. K posledne menovanému predmetu slúžia moje texty ako učebnica. Jej  vyda-nie zaplatilo min. školstva a slúži ako učebnica pre všetky slovenské konzervatóriá.      

Z čoho sa učilo pred vydaním tejto učebnice?     

Väčšinou z vlastných poznámok, empiricky. Pred rokmi som vydala Organovú školu pre za-čiatočníkov. Metodika hry na organe na ňu obsahovo nadväzuje. Učí spôsobom, metódam práce učiteľa, predvída reakcie žiakov, dáva rady a postupy na zlepšenia. Keďže v susedných krajinách, v Čechách ani v Maďarsku, nebola žiadna podobná organová škola, otvoril sa trh aj tam.          

Koľko je organových škôl na Slovensku?   

Cirkevné aj štátne konzervatórium v Bratislave, organové triedy majú Bystrica, Žilina, Topoľ-čany, ale majú ich aj základné umelecké školy. Máme množstvo miest, kde sa učí hra na orga-ne, aj keď v posledných rokoch je útlm, hlavne odboru cirkevná hudba. Najväčší dopyt po or-ganistoch bol po roku 1989. Teraz v Košiciach v šiestich ročníkoch nemáme, bohužiaľ, na od-bore cirkevnej hudby ani jedného žiaka.   

 

Tí, čo chodili do Domu umenia na organové festivaly, určite poznali Ivana Sokola, máme po ňom náhradníka?.         

Mil 5Sokol pôsobil v Košiciach od roku 1964 a ako sólista ŠFK až do svojej smrti v roku 2005. V Dome umenia sa vo všeobecnosti veľa na organe nekoncertuje. Jeho sólistické miesto vo filharmónii jeho odchodom zaniklo a na konzervatóriu od roku 1982 som po ňom prebrala triedu. Zanikli aj v minulosti obľúbené abonentné organové pondelky. Okrem tradičného Me-dzinárodného organového festivalu je len málo koncertov, ktoré filharmónia venuje organu. Potrebu vykrývajú hosťujúcimi organistami.                

Kde všade ste koncertovali?    

V Nemecku na desiatkach miest, ďalej v Rakúsku, Taliansku, Maďarsku, Ukrajine, Poľsku, Česku, Chorvátsku.                                      

Gitaru, husle, akordeón si kúpim a viem si predstaviť  aj domáce nacvičovanie. Ale čo s organom?

Niektorí môžu cvičiť v domáckych kostoloch, ak majú organ, ktorý zodpovedá požadovaným parametrom. Tam sa prispôsobujú kostolnému režimu a cvičia presne tak isto, ako hudobníci na inom nástroji. Pomerne luxusnou možnosťou je cvičenie doma na digitálnej replike. Kon-zervatoristi cvičia, samozrejme, predovšetkým na koncertnom nástroji u nás v škole.                                    

Popíšte nám organ ako nástroj.

Organ, na rozdiel od ostatných nástrojov, nemá len jednu schému. Klavír má vždy rovnaké schémy a parametre, tam sa nemôže stať, že napr. jeden nástroj má len 2 oktávy a iný má 5 oktáv, ale v podstate každý je štandardne typizovaný. Tak isto husle majú svoje 4 struny. Or-gan je však jediný nástroj, ktorý v histórii prešiel takým vývojom, ktorý mu určil niekoľko podstatne odlišných konštrukčných smerov, podľa ktorých sa dá dnes postaviť. Organy môžu mať rozličný systém rozvádzania vzduchu od mechov k píšťalam, ako i odlišný spôsob, akým sprostredkúvajú pohyby prstov na klaviatúre smerom k píšťalam na vzdušnici, vzdialenej nie-koľko metrov. Dnes vieme postaviť organ s elektrickou, pneumatickou, alebo klasickou me-chanickou traktúrou. Môžeme vyrobiť moderný, s moderným prospektovým výzorom, alebo imitovať barokový, v starom stavebnom alebo zvukovom štýle, alebo ešte starší. Ak by aj ma-li dva nástroje rovnaký stavebný výzor, tak už to, že sú postavené v inom akustickom pries-tore spôsobí, že budú mať rôzne zvukovo-intonačné nuansy, stvárnenia. Každý bude znieť úplne špecificky, budú inak vyintonované, možno slabšie, silnejšie, podľa špecifík priestoru budú mať inú farbu.                                                                                            

Navyše organ má možnosť nespočetných kombinácií zvukov, ktoré sú dané rôznorodosťou, počtom a výberom registrov. Registrov, čiže píšťal istých farieb, môže byť v organe ľubovoľ-né množstvo. Pri pohľade na organ, ich nevidíme, resp. vidíme len čelné prospektové píšťaly, ale stovky aj tisíce píšťal veľkého organa sa nachádza vzadu za prospektom. Stoja v radoch za sebou a jednotlivé rady predstavujú konštrukčne rôzne spôsoby. Píšťaly sú buď valcovité, ale-bo kónické, lievikovité, nezriedka ich kombinácie, môžu byť z kovu, z dreva, kryté, polokry-té, retné či jazykové. Čiže je celý rad konštrukčných možností riešenia píšťal za účelom do-siahnutia rôznych zvukov odlíšených od seba dynamicky aj farebne. Každý rad píšťal prislú-cha jednému registru, čiže jednej farbe, ktorá potom v organe spolu s inou farbou vytvorí ďal-šiu kombináciu zvuku. Preto organy majú neopísateľné množstvo kombinačných zvukových možností. Úlohou organistu je nájsť štýlovo zodpovedajúcu konšteláciu pre každú skladbu. 

Ach, trocha komplikované. Ktoré sú základné prvky nástroja? 

Vo vnútri organa sa nachádza mech, kde motor vháňa vzduch. Kedysi sa to robilo nožne alebo ručne. Vzduch sa ďalej rozvádza kanálmi, vzduchovodmi do vzdušnice, ktorá rozdeľuje vzduch pod jednotlivé píšťaly. Ak stlačíme tón na klaviatúre, pomocou traktúry dávame im-pulz na pootvorenie ventilu pod píšťalou. Aby tón aj zaznel, navyše musím ešte aj zapnúť ne-jaký register. Funguje to ako dvojitý systém. Prvý ťahá hraciu traktúru a druhý je pre zaznenie tónu. Zapnutím registra potiahneme zásuvku, t.j. pohyblivú lištu, ktorej otvory vtedy prilieha-jú na spodnú časť - tónové kancely. Ak otvory licujú pod konkrétnym tónom, môže tak pre-chádzať stlačený vzduch pod píšťalu a ozýva sa tón. Je to zložitý proces, ktorý sa žiaci často učia aj pol roka.    

Hovoríte o veľkosti organu, myslí sa tým počet registrov. Čo je to register? 

Mil 6Register je rad píšťal, ktorý prislúcha istej farbe. Napríklad hlavný register sa nazýva princi-pál, dôležité sú rôzne druhy fláut, kryty, sláčikové registre ako salicionál či gamba. Môžu tam byť jazykové registre, imitujúce zvuk dychových nástrojov, napr. hoboj či krivý roh. Typický zvuk dávajú organu mixtúry – lesklé, trblietavé zvukové koruny. Sú stovky rozličných regist-rov, niektoré sú farebne príbuzné, blízke, iné veľmi rozdielne. Počet registrov v organe môže byť od 3 – 4, pre úplne maličké nástroje, kabinetné, až po mnoho desiatok vo veľkých kon-certných nástrojoch.                  

Ktorý nástroj je dobrý?

Veľkosť nástroja, jeho architektonická krása, neurčuje jeho kvalitu. Máme zachované vzácne organy nad 100 aj 200 rokov, najstarší hrajúci nástroj z r. 1400 je vo švajčiarskom Sione. Po-merne dobre sú zachované barokové nástroje od významných staviteľov, na ktorých dokáza-teľne hudba, napr. Bacha, znie autenticky verne a štýlovo. Sú to predovšetkým veľké nástroje s 3 – 4 manuálmi v Nemecku či Holandsku. Veľké nástrojárske mená Silbermann, Schnitger, Hildebrandt a ich vrcholné opusy v Hamburgu, Lübecku, Freibergu znamenajú v organárstve aj dnes veľmi veľa. Sú to nástroje nielen historicky cenné, ale i veľmi kvalitné a sú svedkami svojej doby a štýlu. Vo Francúzsku sú okrem barokových nástrojov veľmi cenné nástroje A. Cavaillé – Colla z obdobia romantizmu, veľké, symfonické, alebo ich nemecký ekvivalent F. Ladegasta v Merseburgu. Krásne a kvalitné organy máme aj z obdobia klasicizmu, napr. pre-krásny organ J. Gablera v opátstve vo Weingartene. Už je menej nástrojov, ktoré súladia z hľadiska výtvarného, architektonického a hudobného, teda vynikajúco vyzerajú a zároveň aj vynikajúco znejú. A navyše, aby boli dnes aj vo výbornom technickom stave. Bohužiaľ, reali-ta je taká, že väčšinou položíte ruky na pohľad krásny organ a polovička tónov nehrá.       

Vedeli by ste porovnať organ v Dome umenia a v Dóme sv. Alžbety?    

To Toto je zákerná otázka. Každý organ má niečo svojské. Aj také aj onaké stránky. Ide len o to, čo hráč v hre istej literatúry potrebuje a preferuje. Organ v Dóme má vynikajúcu akustiku, at-mosféru, hádam aj pekný farebný zvuk, po generálke (2006) aj dobre znie, ale dlhé roky má technický problém s udržiavaním intonácie, ladenia. V Dome umenia je nástroj, ktorý bol postavený v roku 1977 ako koncertný nástroj, ale atmosféra veľkého dozvuku, ktorá k organu v katedrálach patrí, už tam nie je. Chýba to fluidum, čaro priestoru, ktoré môžeme zažiť len v kostoloch a katedrálach. Na druhej strane, je to dobrý technický nástroj, dá sa na ňom zah-rať akákoľvek literatúra. V poslednej dobe sa málo používal, tak „odišiel“. Organár pán Vitéz ho generálkoval pred 3 rokmi, takže v súčasnosti je opäť v slušnom stave, len sa málo využí-va, čo je na škodu každého nástroja. Je vhodnejší pre symfonické skladby. Druhý hrací stôl sa vhodne nachádza zboku, na okraji orchestra,  čo je dobré pre kontakt s dirigentom. V Dóme je hráč otočený chrbtom k dirigentovi. Aj keď sa využíva v takýchto prípadoch zrkadlo, mätúce je, že hráč všetko vidí naopak.

Ak na klavíri ťuknem na klávesu, kladivko udrie na strunu a tón mám v momente. Aký je časový posun kým to zaznie na organe?

Pri organe je často aj desiatky metrov vzdialený hrací stôl od píšťal. Preto bývajú problémy s dozvukom alebo meškaním. Hlavne u pneumatických traktúr sa zvyšuje riziko meškania, čo sťažuje hru. Stáva sa potom, že organy znejú nevyrovnane, tóny nastupujú nerytmicky, čo veľmi znervózňuje hráčov aj obecenstvo.       

Sú aj na Slovensku konštruktéri, výrobcovia organov?

Veľké firmy nie. Organárska tradícia bola prerušená na 40 rokov, musí sa vychovať nová ge-nerácia. V minulosti na Slovensku pôsobili celé dielne, rodiny s generačnou remeselníckou tradíciou. Patrilo to medzi umelecké remeslá. Málo jedincov sa pokúša na tieto tradície nad-viazať, napr. nádejný Gabriel Bies z Popradu. Veľké nástroje tradične vyrába v Čechách fy Rieger-Kloss v Krnove, od ktorej pochádza prevažná väčšina našich nástrojov z minulého sto-ročia. Dnes sú už možnosti dať si postaviť nástroj firmou z Nemecka, Rakúska, či Švajčiar-ska. Sú však pomerne drahé.                                                                                                           

Výrobu organov v Krnove začal Franz Rieger v roku 1845. Bol dokonca cisárov dvorný dodávateľ organov. V súčasnosti sa organy Rieger & Kloss okrem Grónska a Austrálie nachádzajú po celom svete. Najviac ich kupujú do Ameriky a Číny.        

Aká je cena strednej triedy?

Rádovo sa pohybuje v desiatkach tisíc EUR. Na porovnanie píšťalový organ strednej veľkosti v koncertnej sieni Konzervatória bol postavený v roku 1976 a vtedy stál 1, 4 milióna Sk. Dnes sa jeho cena pohybuje okolo 330 tis. EUR. Slušný digitálny, pre domáce cvičenie možno kúpiť aj za 6 tis. EUR, podľa veľkosti.  

 

Ktorého skladateľa rada hráte? S ktorou historickou osobnosťou by ste radi strávili večer?

Ja musím mať rada v podstate všetko, hlavne pred žiakmi musím vystupovať konštruktívne. Už som si osvojila prístup, že vo všetkom je niečo dobré a niečo je aj kritizovateľné. Mnohí organisti majú radi J.S. Bacha. Pre mňa je Bach síce dokonalý vzor, ale keď ho každý deň počúvam 4 hodiny a poznám ho už odzadu naspamäť, tak už ho doma nepočúvam. Už nemám pocit, že ešte pri ňom niečo také spoznám, čo by ma viac prekvapilo, fascinovalo. Osobne však inklinujem k veľkým romantickým partitúram a možno k súčasným modernejším tren-dom. Mám veľmi rada Oliviera Messiaena. Pre potešenie, radosť a emóciu, nie profesne, si púšťam Franza Liszta. Liszta mnohokrát bagatelizujú a podceňujú a mnohí ho vidia iba ako exaltovaného exhibicionistu. Ja ho obdivujem ako historickú a umeleckú osobnosť, ktorá na rozdiel od všetkých iných hudobníkov pred ním modernisticky chápala postavenie umelca. Bol prvý koncertný umelec v pravom slova zmysle, spoločensky vážený, zahŕňaný obdivom, úctou, uznaním. Angažoval sa pre rôzne spolky, pre chudobných, bol mecén umenia, skvelý skladateľ a interprét. Je pre mňa vzorom. Dokonale poznám jeho organovú tvorbu, ale ak si mám niečo pre seba v súkromí pustiť, tak si vyberiem niečo z klavírnej, alebo piesňovej tvorby.    

Keby som si mohla vybrať zo zoznamu všetkých hudobníkov z minulosti a stráviť s nimi po-vedzme dnešný večer, tak mi z toho vychádza Liszt. Mám o ňom takú svoju predstavu, že mu-sel byť vyložene zaujímavý, extrovertný typ, zažil toho veľa a jeho skúsenosti a názory na ži-vot by boli pre mňa veľmi zaujímavou témou. S ním by som sa pri poháriku ozaj rada poroz-právala a iste nenudila. S Bachom by som pole rozhovorov mala obmedzené: redukovalo by sa predovšetkým na organ a jeho tvorbu, ale nejaké otázky ohľadom interpretácie by sa iste našli. No, pri ňom by ste si museli dať predovšetkým bacha na Bacha. Hovorí sa, že bol utiahnutý kantor, neznášanlivý až nepríjemný.

Rada počúvate čistú klasiku, dokonalú interpretáciu, v dokonalých prevedeniach. Kto by to mohol byť?

Tak ako v umení existuje niekoľko spôsobov, akým sa dokážete dostať k dokonalosti, aj táto cesta môže byť chápaná z rôznych strán. Ani tu nedokážem povedať jediné meno. Je veľmi veľa dobrých interpretov, ktorí verne a autenticky dokážu podať skladbu. Najviac pre inter-pretáciu organovej hudby na Slovensku urobil prof. F. Klinda.     

Prečo si tak vážite profesora Klindu?

 Nie preto, že som bola jeho žiačka a presne som poznala jeho metódu, ale preto, že je prototy-pom pedagóga, ktorý je nielen vynikajúcim svetovým hráčom, má svoj vlastný rukopis a svoj umelecký názor, ale on aj presne vie, čo a prečo to tak robí. Má na to hudobné argumenty. Má obrovský hudobný intelekt, ktorý mu všetci závidíme. Organ má za sebou 2000 rokov vývoja a tak tu viac ako pri iných nástrojoch musí byť toto poznanie. Je potrebné vedieť, aké boli ná-stroje, aký sa preferoval zvuk, aký štýl interpretácie sa nosil. Ak toto nepoznáme, tak nevieme autenticky zahrať hudbu tamojšej doby. Dnes sa nám miešajú romantické, barokové, renesan-čné, klasicistické štýly a pri vernej reprodukcii musíme vedieť, čo je príznačné pre ten ktorý štýl. Pán profesor to sám veľmi dobre vie a vie to aj naučiť. Má množstvo hráčskych skúse-ností, celý život pôsobil ako koncertný interpret, chodil po celom svete, pozná tisícky nástro-jov. Obdivujem jeho prácu, ale i hodnotový rebríček, názory na život a spoločné máme aj mnohé ľudské vlastnosti. Navyše, je rodák z Košíc.  

 

 

Vaše ciele, ambície do budúcna?

Keď som mala 20, 30 rokov, tak som chcela spoznať čo najviac nástrojov, prípadne na nich aj zahrať, zbierala som skúsenosti. Chcela som za sebou niečo zanechať, povedzme koncertnú, pedagogickú či publikačnú prácu. Dnes som v pozícii, keď sa už nemusím nikam ponáhľať a hlavne si nemusím niečo dokazovať. Chcem naďalej robiť to, čo viem robiť a robím. Prajem si, aby ma to ešte nejaký ten čas bavilo a mám také malé želanie, aby ma nikto netlačil do ve-cí, ktoré nechcem, nerobím s potešením, ale musím. Dnes si už vyberám, mám svoje nároky, úroveň, požiadavky, mám rada kvalitné umenie, neberiem všetko.                                

Povedzte nám niečo o svojej pedagogickej činnosti. 

Mám úprimnú radosť zo svojich vynikajúcich žiakov, ktorí pôsobia v organovom svete. Neus-tále ich sledujem. Napríklad Monika Melcová býva v Paríži, chodí prednášať improvizáciu do Španielska. Je žiadaná hráčka, ako sólistka bola angažovaná v Japonsku. Dnes už skôr osobná priateľka Bernadetta Šuňavská je víťazka piatich medzinárodných súťaží a v súčasnosti už ne-reprezentuje len mňa, našu triedu, ale aj Slovensko. Pôsobí v Nemecku, v Stuttgarte. Naposle-dy mi doniesla už svoje tretie CD. Marek Štrbák skončil vo Viedni a majstrovskú triedu v Stuttgarte. Mám žiačky, ktoré pôsobia v Čechách, Majka Demeterová skončila JAMU v Brne a stážovala v Dánsku, Teigiszerová vo Fínsku, Marieta Demeterová, súčasná dokto-randtka na VŠMU absolvovala pobyt  v Nemecku. Takže hýbu sa vo svete, mám radosť, že sa nestratia, že obstoja v európskej konkurencii. Traja moji bývalí absolventi (P. Reiffers, M. Vrábel a M. Tadialová- Gáborová) dnes učia na troch slovenských konzervatóriách, kde vedú organové triedy.  

Máte vydané aj vlastné CD?

Áno, tri, profilové, na historickom organe a v spolupráci so zborom.     

Okrem hrania prstami na rukách veselo preberáte aj nožičkami. Zrejme na koncert ne-môžete prísť v teniskách, cvičkách, botaskách, lodičkách, ani čižmičkách...

Je na to špeciálna obuv, tzv. organová topánka, ktorá musí spĺňať isté parametre. Primeraný širší podpätok na celej päte v celom obvode, zaoblená špica. Na pedálové sóla musí byť fixná obuv. Dnes sa už dajú kúpiť originálne topánky napríklad aj u nášho kamaráta Tomáša Thona v Opave, ktorý má v ponuke dámske aj pánske.    

Mnohí dodnes spomínajú na prednášku a koncert, na ktorú ste pozvali skladateľa Petra Ebena...

Teším sa tomu. Skutočne to bola veľmi podarená akcia. Bol to najväčší český organový skla-dateľ 20. storočia, jeden z najlepších európskych kompozitorov. Zanechal skvelé a obsiahle organové dielo. Aj keď bol klaviristom, organu sa venoval ako svojej srdcovej záležitosti. Bo-li to nezabudnuteľné chvíle. Keďže som bola interpretkou jeho diel na Slovensku, niektorých aj premiérovo, osobne sme sa poznali viac ako 20 rokov. Dodnes uchovávam jeho kompletné organové noty, ktoré mi venoval a ktoré vtedy väčšinou vychádzali iba v zahraničí a k mno-hým sa bolo ťažko dostať. Mnohí moji žiaci spomínajú na nezabudnuteľný, prvý kontakt s takým veľkým hudobníkom a uznávaným menom.

Ak by za Vami prišiel, povedzme, 8 ročný žiačik s priemernou snahou do učenia, ako dlho by mu trvalo, kým by sa naučil hrať na organe?

Najprv by som ho poslala na klavírne štúdiá. Po 5 – 6 ročníkoch klavíra v ZUŠ, 13 – 15 rnýoč môže prísť na konzervatórium. Najlepšie je, ak o organe veľa nevie, nemá zlé amatérske ná-vyky. Po polročnom adaptačnom procese nasledujú roky hrania na organe. Záleží, na akú úro-veň sa chce dostať. Potrebuje v priemere 4 roky na maturitu, 6 rokov na absolvovanie konzer-vatória. Ak chce pokračovať v štúdiu na VŠ, tak minimálne 4 – 5 rokov je potrebné predtým hrať na organe. Ak chce byť koncertným hráčom, aspoň 8 rokov predošlého hrania.   

Práve po roku 1989 nastala obrovská šanca pre organ. Pre cirkevnú prax sú veľmi dôle-žití výborní organisti. Dovtedy bývalí klavíristi potajme cvičili na organoch v kostoloch, potom hrávali pri omšiach. Mnohí si mysleli, že konečne prišla doba, kedy oficiálne budú môcť študovať cirkevnú hudbu, budú z nich vynikajúci kantori, budú viesť zbory, cir-kevnú hudbu povznesú do obrovského piedestálu a dnes... sú sklamaní.

Všetci sme sa nádejali, že to, čo bolo 40 rokov zanedbané, sa prinavráti. V snahe pomôcť tejto veci sa na konzervatóriách založili cirkevné oddelenia. Predpokladali sme, že sa žiaci budú hrnúť, že bude snaha aj od cirkvi pozdvihnúť úroveň. Bohužiaľ, sklamali sme sa. My sme ochotní dovzdelávať potrebných ľudí, ale nemôžeme riešiť cirkevnú problematiku. Vytvore-nie legislatívy, kategorizácie, otázka honorovania organistov je v rukách cirkvi. Sme smutní, že sa úroveň nepozdvihla. Hrajú sa banálne pesničky, nevedia komponovať, počuť gitary. Ak by tam bol profesionálny organista, iste by mal nejaké požiadavky, ale držal by aj úroveň.

Kde cvičia Vaši žiaci?

Na konzervatóriu, Timonova č.2, v blízkosti divadla Thália. Je tam koncertná sieň s dvojma-nuálovým mechanickým organom a trieda s cvičným organom. Niektoré koncerty máme aj v blízkom Dome umenia, účinkujeme na koncertoch Sakrálneho festivalu v Dóme, na novom organe v kostole Sv. košických mučeníkov na sídl. Nad jazerom, naši žiaci zastávajú aj posty organistov u Dominikánov či Uršuliniek.   

Pokúsili ste sa aj o vlastné skladby?

Bohužiaľ, priznám sa, nemám na to bunky a ani ma to neláka. Svoj čas som radšej venovala interpretačnej činnosti. Asi na to nemám potrebný druh nadania, ale ani ambície.  

Koľko je momentálne v Košiciach učiteľov pre organ?

Na konzervatóriu pre hru na organe sú dvaja učitelia. Máme 7 žiakov.   

Keď sa komponuje, je vopred dané, že táto skladba sa bude hrať v kostole?

Mil 12Nie je to vždy presne takto vymedzené. Sú skladby s duchovným obsahom, ktoré už v názve nesú svoje liturgické poslanie, ale sú i také, ktoré ho majú obsiahnuté skryto vo svojej vnútor-nej obsahovej náplni. Cirkevná hudba by mohla byť v užšom slova zmysle liturgická hudba, t.z. hudba, ktorá sa používa pri liturgii, omšiach, slávnostiach, bohoslužbách. Ale cirkevná hudba v širšom slova zmysle je všetka duchovná hudba, ktorá je akceptovateľná v chráme bo-žom. Sú to názorovo diskutabilné veci. Zastávam názor, že každá hudba s primeraným ume-leckým obsahom môže slúžiť tomuto účelu. Cirkevná hudba je jeden z najťažších odborov na konzervatóriu s množstvom disciplín. Okrem hry na organe tu patrí aj znalosť dirigovania, hra liturgickej a obradnej hudby, hlasová výchova, gregoriánsky chorál, dejiny a repertoár cirkev-nej hudby a ďalšie.   

Počas výuky, prednášok, koncertovaní určite nemáte veľa času. No predsa, ako relaxujete?

Priznám sa, posledných 30 rokov som mala iba veľmi málo času na iné aktivity. Uvedomila som si, že iba jednostranná orientácia nikdy nerobí dobre v žiadnom povolaní a už vôbec nie v hudobníckom, kde človek celé hodiny sedí pri nástrojoch, v jednej miestnosti. Aby som to trošku predýchala, v poslednej dobe si doprajem trocha viac priestoru a venujem sa už aj iným aktivitám. Nemusím ich umelo hľadať. So žiakmi mám veľmi veľa ďalších aktivít. Venujem sa viac spoločenským záujmom.             

Ktorým smerom je teda relax?

Dosť veľa cestujem. Väčšinou za poznaním. Ale snažím sa tam vždy navštíviť moderné rela-xačné strediská s množstvom sáun a ďalších pôžitkov, čo je moje hobby. Milujem wellness centrá. Môj relax je možno pasívny, ale takto si oddýchnem najlepšie a najpríjemnejším spôsobom.

Venovali ste sa nejakým športom?

Áno, keď som bola veľmi mladá. Odkedy však hrám, už sa tomu aktívne nevenujem. Robila som atletiku, skoky do diaľky, do výšky, beh. Všetko mi išlo pomerne dobre, až kým som ne-prišla na konzervatórium.    

 

Nepatrne som chcel prejsť na turistiku...

Áno, keby som bola trošku aktívnejšia a menej lenivá na chodenie. (Smiech) Až vo veľmi dospelom veku som spoznala Tatry a ani dodnes ich veľmi nepoznám. Mám tam resty. Skôr som sa v minulosti za poznaním dostala do Álp.

 

Želám Vám veľa ďalších úspešných žiakov, ktorí naďalej budú šíriť nádherné zvuky tohto kráľovského nástroja.

Zhováral sa Štefan Demko.

Viac... obrázkov.