Preskočiť na obsah. | Na navigáciu

Osobné nástroje

Navigation

cesta: Titulná stránka / PROFILY / >Sir Edward ELGAR
This is UNI Plone Theme

>Sir Edward ELGAR

2.6.1857 (Broadheath) - 23.2.1934 (Worchester)

Jedna z popredných hudobných osobností na prelome 19. a 20. storočia, najvýznamnejší anglický skladateľ od čias Händla a Purcella. Štúdiom starej anglickej hudby, najmä duchovnej, dospel k vytvoreniu národného hudobného prejavu, ktorý však nenadväzoval na ľudovú hudbu. Dosiahol veľké úspechy doma i v zahraničí, za svoje celoživotné dielo mu bol udelený nededičný šľachtický titul - „sir”. Mnohí ho pokladajú za najvýznamnejšieho anglického skladateľa.

Jeho otec vlastnil obchod s hudobnými nástrojmi a hudobninami, bol chrámovým organistom a vyučoval svojho syna hre na klavír, organ a husle. Elgar iných učiteľov nemal a tak ho v kompozícii možno považovať za úplného autodidakta. V 16-tich rokoch sa stal nezávislým hudobníkom a nemal trvalé zamestnanie. Dirigoval, vystupoval ako koncertný umelec, poriadal koncerty, občas vyučoval a inak sa pretĺkal životom až do čias, kým sa v roku 1889 neoženil s Caroline Alice Robertsonovou, s pomerne úspešnou románovou spisovateľkou, ktorá mu mohla poskytnúť skromný blahobyt a na rozdiel od svojich rodičov bezvýhradne verila jeho hudobno-skadateľskému talentu, hoci všetci vydavatelia strikne odmietali všetky jeho diela.
Zlom v jeho kariére nastal po presťahovaní do Londýna, kde jeho manželka presvedčila vydavateľa Augusta Jaegera, aby vydal Elgarov „Imperial March op. 32 - Cisársky pochod” na počesť kráľovnej Viktórie. Definitívný úspech mu však priniesli až Variácie na vlastnú tému „Enigma” a ihneď ho zaradili medzi najvýznamnejších skladateľov svojej doby. Dielo venoval svojej manželke Caroline a priateľom. Stalo sa najznámejším a najhranejším Elgarovým dielom. Odvtedy sa Elgar na nedostatok uznania, slávy a bohatstva nemohol sťažovať - okrem iných pôct získal ako prvý anglický hudobný skladateľ nededičný šľachtický titul „sir”. Všetky jeho nasledujúce diela sa stretli s nadšeným prijatím v celej Európe, ako medzi bežnými posluchčmi, tak v radoch odbornej kritiky. Medzi najvýznamnejšie diela tohto obdobia patria Symfónia č. 1 As Dur, op. 55 (1908), Husľový koncert b moll, op. 61 (1910)... Medzi jeho najznámejšie diela ďalej patria štyri „Pomp and Circumstance Marches”, z ktorých sa prvý stal druhou, neoficiálnou britskou hymnou.

Smrť jeho vydavateľa a priateľa Augusta Jaegera v roku 1909 Elgarom hlboko otriasla a znamenala na čas prerušenie jeho úspešnej skladateľskej práce, ktoré pokračovalo aj pod tragickým dojmom z 1. svetovej vojny. Ukončenie vojny na čas obnovilo Elgarov skladateľský elán a vo svojom Violončelovom koncerte e moll op. 85 (1919) dosiahol vrchol svojho majstrovstva. Skladateľov rozmach však definitívne ukončila smrť milovanej manželky Caroline (1920) a Elgar sa asi na päť rokov utiahol do ústrania. V polovici 20-tych rokov však využil možnosť práve zavádzaného elektronického záznamu zvuku a nahral celý rad výnimočných záznamov svojich diel. Krátko pred smrťou začal komponovať svoju 3. symfóniu, ktorá však zostala nedokončená.

Dielo :
Dve symfónie, tretia zostala nedokončená, Enigma - variácie na pôvodnú tému, orchestrálne predohry (Kokain, In the South ...), symfonické štúdia Falstaff, husľový a violončelový koncert, oratória, balety The Sanguine, The Dream of Gerontius, The Kingdom, komorná, duchovná, organová, inštrumentálna a scénicka hudba.

Hudobné ukážky :