Preskočiť na obsah. | Na navigáciu

Osobné nástroje

Navigation

cesta: Titulná stránka / PROFILY / >Joseph HAYDN
This is UNI Plone Theme

>Joseph HAYDN

1.3.1732 (Rohrau) - 31.5.1809 (Viedeň)

Najstarší predstaviteľ z trojice viedenských klasikov sa narodil v dolnorakúskej dedinke Rohrau ako syn chudobného kolára. Vyrastal v prostredí domácej amatérskej hudby (otec hral na harfe a často sprevádzal Haydnovu matku, ktorá pekne spievala) a ľudového umenia, čo malo neskôr vplyv na jeho tvorbu. V ôsmich rokoch bol prijatý za člena chlapčenského zboru pri Dóme sv. Štefana vo Viedni, kde získal aj solídne základne hudobné vzdelanie (v hre na husliach a klavíri). V sedemnástich rokoch bol pre mutáciu hlasu zo zboru prepustený (na jeho miesto nastúpil mladší brat Michael), a tak si na živobytie musel zarábať účinkovaním v rozličných kapelách, opisovaním nôt a vyučovaním. Medzitým sa vzdelával aj v oblasti kompozície. Vo Viedni v tom čase pôsobil Nicola Porpora (1686-1768), jeden z najlepších vtedajších vokálnych pedagógov, ktorý Haydna zamestnal ako korepetítora vo svojej súkromnej speváckej škole a súčasne ho zasvätil do tajov kompozičnej techniky. V tomto prostredí sa zoznámil aj s vynikajúcimi osobnosťami vtedajšieho viedenského hudobného života napr. s Ch.W.Gluckom, D.Dittersdorfom.

Dvadsaťsedemročný Haydn prijal miesto kapelníka u grófa Morzina vo Viedni, ktorého rodina a služobníctvo (teda aj kapela) trávili letné mesiace na zámku v Dolnej Lukavici (v Čechách pri Plzni). Toto prostredie inšpirovalo Haydna k napísaniu I. symfónie D dur - Lukavickej. Po rozpade Morzinovej kapely prešiel Haydn do služieb kniežaťa Eszterházyho, v ktorého službách zotrval takmer 30 rokov, striedavo pôsobiac v Eisenstadte (v tom čase sa viac používal maďarský názov Kismárton), Viedni (tam sa zoznámil s Mozartom), Kitsee a Bratislave.
Haydnova činnosť v eszterházyovských službách bola veľmi intenzívna - bol umeleckým a administratívnym šéfom inštrumentálneho telesa i operného súboru a skladateľom. V čase jeho nástupu sa eszterházyovská kapela rozdelila na dva súbory, z ktorých v každom boli inštrumentalisti a speváci. Jedným z nich bol tradičný "Chor-Musique", ktorého členovia pôsobili pri predvádzaní chrámovej hudby v Eisenachu a druhým súborom bola vlastná kapela "Hoff - und Camer - Musik", ktorej členovia boli povinní pôsobiť tam, kde si to kniežací pobyt vyžadoval. Haydnova kompozičná činnosť sa však neobmedzovala len na tvorbu komornej hudby, ale aj tvorbu symfónií, koncertov, gratulačných kantát, opernú a chrámovú hudbu.
Haydnove meno sa už v tom čase stáva pojmom v celoeurópskom meradle. Jeho sláva sa do sveta šírila najmä z Paríža, pre ktorý písal na objednávku viaceré symfonické diela. Po smrti kniežaťa Mikuláša a po rozpustení kapely odišiel Haydn ako 62-ročný do penzie s titulom kniežacieho kapelníka, skladateľa a komorného sólistu. Usadil sa vo Viedni, odkiaľ podnikol dve významné umelecké cesty do Londýna (prvá - v rokoch 1790-92, počas ktorej dirigoval niekoľko koncertov, sa uskutočnila na pozvanie anglického husľového virtuóza Salomona. Pri druhej ceste - v rokoch 1794-95, zahrnutý prejavmi úcty a obdivu, mu oxfordská univerzita udelila čestný doktorát). Zomrel vo Viedni (krátko po jej obsadení napoleonskými vojskami) a jeho telesné pozostatky boli uložené v Eszterháze.
Prehľadnú katalogizáciu Haydnových diel vypracoval muzikológ Anthony von Hoboken. Orientácia v katalógu: rímska číslica označuje žáner (napr. symfóniu - Hob. I.) a arabská číslica označuje poradie (napr. Hob. I:1).

TVORBA
Hudobná reč J.Haydna nadviazala na tvorbu starších talianskych a viedenských skladateľov, na mannheimských majstrov a zvlášť na Carla Philippa Emanuela Bacha. Jeho umelecký rast bol pomalý, čo je zrejmé z neustále sa zdokonaľujúcej motivickej práce, harmonických výrazových prostriedkov i samotnej inštrumentácie. Svieža melodická invencia, často ovplyvnená ľudovou spevnosťou, formová vyváženosť, dôsledná motivicko-tematická práca sú znaky, ktoré charakterizujú Haydnove diela zrelého obdobia (po roku 1770).
Joseph Haydn svojím celoživotným dielom pripravil cestu W.A.Mozartovi a L.v.Beethovenovi.

Komorná tvorba:

Sláčikové kvarteto koncipoval Haydn ako klasický útvar komornej hudby. V jeho kvartetách sa ustálila klasicky dokonalá zostava nástrojového zoskupenia: 1. a 2. husle, viola a violončelo.
Prvé Haydnove kvartetá (prvé vzniklo v roku 1755) ešte neboli vyhranené ani formálne (nemali stabilizovaný počet častí) ani invenčne. Hlavný Haydnov prínos v tomto smere spočíva v prekonaní barokových kompozičných techník - tento cieľ dosiahol dočasným návratom ku kontrapunktickej práci v šiestich Slnečných kvartetách (1772) - ich názov je náhodný, tak ako pri mnohých Haydnových dielach (v tomto prípade zohrala svoju úlohu pravdepodobne ilustrácia slnka na titulnej strane 1. vydania).
Nový princíp motivicko-tematickej práce uplatnil skladateľ prvýkrát v šiestich Ruských kvartetách (1781), venovaných ruskému kniežaťu Pavlovi, v ktorých je tanečná časť označená (miesto pôvodného menuetu) ako scherzando (živší ako menuet).
Najznámejšie kvartetá skomponoval Haydn okolo roku 1790 - Jazdecké kvarteto, Kvintové kvarteto, Cisárske kvarteto (v ktorom cituje svoju cisársku hymnu Gott erhalte ako tému pre variácie), Škovránčí kvartet op. 64/5 .
V klavírnej tvorbe sa Haydn prakticky celý svoj život venoval forme klavírnej sonáty. Jeho prvé sonáty (písané ešte pre clavichord) sú písané pod vplyvom starej suity, čo je zdôraznené aj menuetom, ktorý je finálnou časťou sonáty. Po zoznámení sa s dielom Ph.E.Bacha a neskôr aj pod vplyvom mladého Mozarta, vzdáva sa Haydn závislosti na generálbasovej technike a jeho sonáty nesú znaky klasicistickej sonátovej formy. Klavírnu tvorbu Hyadna, okrem sonát, reprezentujú Variácie f mol, Fantázia C dur a klavírne koncerty (pozri kapitolu Koncerty).

SYMFONICKÁ TVORBA:

Vo svojich 104 symfóniách položil Haydn základy neskoršieho rozkvetu tejto formy. V samotnom Haydnovom tvorivom procese môžeme rozlíšiť tri základné vývojové obdobia:

  1. Prvým obdobím sú roky, keď Haydn ako kapelník a dvorný skladateľ u grófa Morzina a následne u Eszterházyovcov bol obmedzovaný komponovaním výlučne na objednávku

  2. V druhom období píše symfónie na objednávku Paríža a čoraz viac jeho diel vychádza tlačou (Parížske symfónie)
  3. Tretie obdobie sa viaže na jeho cesty do Londýna, kedy napísal 12 symfónií (Londýnske symfónie)

Rané symfónie
Už rané symfónie Haydna formovo predstavujú klasickú štvorčasťovú schému s menuetom, ktorý skladateľ umiestnil medzi pomalú druhú časť a finále dovtedy trojčasťového cyklu (prvé symfónie sú však trojčasťové, teda ešte bez menuetu - ten sa pevnou súčasťou jeho symfónií stáva až od roku 1777, ale pred úvodom rád používal introdukciu). Prvú symfóniu D dur - Lukavickú skomponoval Haydn v roku 1759.
Haydn, aby sa vyhol istému schematizmu, snažil sa v každej symfónii nájsť nové riešenie, každej sa usiluje dať iný charakter. Mnohé z jeho symfónií (častým využívaním ilustratívno-programových prvkov a ich slovným označením) nesú znaky programovej hudby - tak napr. poľovnícku tematiku reprezentujú symfónie Na znamenie rohu alebo Na postriežke, jednotlivé obdobia dňa zhudobnil v cykle troch symfónií Ráno, Poludnie a Večer a podobne.
Haydnove rané symfónie sa neobjavujú často na koncertných pódiách. Výnimku tvorí päťčasťová Rozlúčková symfónia fis mol (Hob. I:45 z roku 1772).
V tejto symfónii, s ktorou súvisí zvláštny príbeh, sa Haydn predstavil nielen ako majster hudobného vtipu, ale aj ako dobromyseľný kapelník (hráči ho volali „Papá Haydn”). Keď knieža Eszterházy, v lete roku 1722, odmietol udeliť dovolenku hudobníkom svojej kapely, rozhodol sa ho Haydn zvláštnym spôsobom upozorniť na nevhodnosť jeho konania. Pri jednom zo zámockých koncertov predviedol Haydn svoju novú symfóniu. Prvé tri časti sa niesli v tradičnom duchu, v štvrtej časti vzbudila pozornosť iba netradičná tónina fis mol (dodnes je to tónina neobvyklá pre orchestrálnu hudbu), ale piata časť priniesla čosi neočakávané - skladba prešla do žalostného Adagia. Prekvapení hostia sa ešte viac čudovali, keď zbadali, že hráč na druhom lesnom rohu zhasol pri svojom pulte sviečku a ustatým krokom odišiel z pódia a to isté, postupne - v určitých časových odstupoch, urobili aj ďalší členovia kapely. Napokon zostali na pódiu iba dvaja huslisti, ktorí sa snažili „z posledných síl” dohrať skladbu do konca. Vtedy knieža Eszterházy pochopil narážku a hudobníkom udelil zaslúženú dovolenku.
časti: I. Allegro assai - II. Adagio - III. Menuetto - IV. Presto - V. Adagio
1.časť - Allegro assai


4. časť - Presto



Parížske symfónie
V týchto symfóniách je už Haydnov symfonický štýl vykryštalizovaný a badateľný je v nich aj vplyv W.A.Mozarta. Samostatné témy a ich motívy majú dominantnú funkciu a z nich sa formujú jednotlivé časti symfónie. Patrí tam šesť symfónií č. 82 - 87, ktoré skladateľ napísal na objednávku pre Concerts spirituels, z ktorých trojici prisúdili Parížania programové názvy:

  1. Symfónia C dur - Medveď (Hob. I:82)
    Symfónia dostala svoje meno podľa bručivého zvuku 4. časti úvodnej témy:
    IV. Vivace assai
  2. Symfónia g mol - Sliepka (Hob. I:83)
    Symfónia dostala meno podľa 1. časti - 2. témy:
    I. Allegro con spirito
  3. Symfónia B dur - Kráľovná (Hob. I:85)
    Symfónia dostala meno po kráľovnej Márii Antoinette, ktorej sa táto symfónia veľmi páčila:
    I. Vivace

Do tohoto obdobia časovo zapadajú aj dve symfónie písané ešte v období pôsobenia Haydna u Eszterházyovcov:

  • Symfónia G dur (Hob. I:88)

  • Symfónia G dur - Oxfordská (Hob. I:92) - je napísaná okolo roku 1788. Premiéru mala v roku 1791 v Oxforde (podľa toho dostala aj začiatkom 19. storočia svoj názov) - Haydn ňou chcel vyjadriť vďačnosť za titul, ktorý mu udelila tamojšia univerzita. Symfónia, ktorá patrí dodnes k najpopulárnejším skladateľovým dielam, patrí z historického hľadiska k „parížskym”, avšak štýlovo sa radí už k „londýnskym” symfóniám.

    1. časť: Alegro spiritoso (hlavná téma)

    1. časť: Allegro spiritoso (vedľajšia téma)

Londýnske symfónie
Symfónie tretieho obdobia neprinášajú v Haydnovej tvorbe zásadné štýlové zmeny. Je v nich zjavný silný vplyv Mozarta, ktorého smrť v roku 1791 sa Haydna nesmierne dotkla. Pravidlom tohoto obdobia býva otvorenie symfónie pomalou introdukciou, ktorá sa bezprostredne spája s prvou časťou. Prvých šesť symfónií (č. 93 - 98), z celkového počtu dvanástich symfónií, vzniklo počas Haydnovho pobytu v Londýne v rokoch 1790-92. Pred prípravou na druhú londýnsku cestu skomponoval vo Viedni symfóniu č. 99 a v rokoch 1794-95 vzniklo jeho posledných päť symfónií (č. 100 - 104).

  • Symfónia D dur (Hob. I:93)
  • Symfónia G dur (Hob. I:94) - známa ako symfónia S úderom na tympany (prvýkrát tu Haydn použil tympany). Táto symfónia patrí medzi najpopulárnejšie skladateľove diela (obzvlášť zaujímavá je jej druhá časť, ktorá je riešená vo forme variácií na slávnu Haydnovu tému, ktorú použil aj vo svojom oratóriu Ročné obdobia. Téma zaznieva v piane, po ktorom nasleduje nečakaný akordický úder s použitím tympanov. Podľa tohoto hudobného vtipu, ktorý spočíva na kontraste ticha a „výkriku”, nazvali Angličania túto symfóniu The Surprise - Prekvapenie).

  • Symfónia c mol (Hob. I:95)
  • Symfónia D dur (Hob. I:96)
  • Symfónia C dur (Hob. I:97)
  • Symfónia B dur (Hob. I:98)
  • Symfónia Es dur (Hob. I:99) - po prvýkrát v nej použil klarinety
  • Symfónia G dur (Hob. I:100) - Vojenská - patrí k najobľúbenejším Haydnovým symfóniám
  • Symfónia D dur (Hob. I:101) - na začiatku 19. storočia bola podľa charakteristického rytmu v druhej časti (pripomínajúcom vyrovnaný tikot hodín) pomenovaná ako Hodiny.

    I. Adagio. Presto
    II.Andante
  • Symfónia B dur (Hob. I:102)
  • Symfónia Es dur (Hob. I:103) - S vírením tympanov - názov dostala podľa neobvyklého začiatku (pred introdukciou sa ozve tichý vírivý zvuk tympanov - akoby vzdialené zahrmenie hromu).

  • Symfónia D dur (Hob. I:104) - Gajdy
    I. Adagio-Allegro

V posledných dvoch symfóniách vyvrcholila syntéza symfonickej hudby J. Haydna, v ktorých spája melodickosť Mozarta so spôsobom motivicko-tematickej práce anticipujúcim už Beethovena.

KONCERTY :

Haydnove koncerty vznikali prevažne ako príležitostné práce na rôzne objednávky. Okrem 14 klavírnych koncertov (najčastejšie hrávaným je Koncert D dur z roku 1767) je autorom aj koncertov pre rôzne nástroje: deväť koncertov pre husle, šesť koncertov pre violončelo, koncert pre kontrabas, dva koncerty pre flautu , štyri koncerty pre lesný roh, koncert pre trúbku, koncert pre hoboj a päť koncertov pre organovú lýru (pravdepodobne kľuková lýra spojená s organovým mechanizmom). Tento výpočet Haydnových koncertov však nie je kompletný, pretože mnohé z nich sa stratili a tlačou vyšli len niektoré.

CIRKEVNÁ A CHRÁMOVÁ HUDBA:

Túžbou Haydna bolo korunovať svoju tvorbu monumentálnym reprezentatívnym dielom. Inšpiráciou pre tento úmysel mu boli Händlove oratóriá, s ktorými sa zoznámil počas svojho pobytu v Anglicku. Práve v Londýne získal Haydn literárnu predlohu s názvom Stvorenie, ktorú sa rozhodol zhudobniť. Podľa Händlovho vzoru rozdelil obsah diela na tri časti - v prvých dvoch opisoval samotné stvorenie sveta, prírody, živých tvorov až po človeka za sedem dní a v tretej život Adama a Evy v raji. Biblický námet o stvorení sveta a prvých ľuďoch nemá dramatický charakter - je to epické dielo. Preto v ňom vystupujú v úlohe tradičného „rozprávača” traja archanjeli - Gabriel (soprán), Ariel (tenor) a Rafael (bas). Dôležitú úlohu zveril skladateľ v celom diele zboru, ktorý mohutným zborovým chválospevom Božieho diela aj celú skladbu uzatvára.

Oratórium, ktorého text napísal Haydnov priateľ, riaditeľ dvornej knižnice Gottfried van Swieten (podľa Johna Miltona Stratený raj), malo svoju úspešnú premiéru vo viedenskom paláci kniežaťa Schwarzenberga 23. apríla 1798.
V rokoch 1799-1800 vytvoril Haydn oratórium Štyri ročné obdobia na báseň anglického osvieteneckého klasika Jamesa Thomsona The Seasons (preklad Swieten). V tomto treťom oratóriu velebí prírodu a ľudský život v nej (prvé oratórium Tobiášov návrat vzniklo v roku 1775 a bolo komponované ešte v duchu neapolskej šablóny). Pokiaľ Stvorenie je oslavou Boha, Štyri ročné obdobia sú oslavou človeka.
Námet štyroch ročných období, akéhosi poetického hudobného kalendára, sa v hudobných dejinách objavil už pred Haydnom (napr. Händel v oratóriu Allegro, Vivaldi v slávnom concerti grossi). Haydn vo svojom oratóriu zobrazuje spätosť prírody a ľudí - Šimona (bas), jeho dcéry Hany (soprán), mladého roľníka Lukáša (tenor), sedliakov a poľovníkov (zbor). Spevy sú v celom diele jednoduché, so zjavným vplyvom nemeckého singspielu, zbory nesú známky vplyvu Händla a orchester využíva zvukomalebné prostriedky (individualizácia hudobných nástrojov, najmä dychových). Štyri časti oratória (s orchestrálnymi predohrami, recitatívmi, áriami a zbormi) sú zoskupené v pôsobivých náladových kontrastoch, prízvukujúc farebný kolorit každého ročného obdobia. Premiéra oratória sa uskutočnila opäť vo viedenskom paláci Schwarzenberga 24. apríla 1801.
K tejto oblasti tvorby sa ďalej radí pašiová kantáta na biblický námet Sedem slov Vykupiteľových (1796), hymny, motety, Stabat mater a 14 omší (Missa Sanctae Caeciliae, Paukenmesse, Theresienmesse, Nelson Messe... ).

OPERNÁ TVORBA:

Haydnove opery sa už dnes nehrávajú, pretože im chýba dramatičnosť, ale aj dôslednejšia prepracovanosť charakteristiky jednotlivých postáv. Jeho opery Lekárnik, Svet na mesiaci, Pravá vernosť či Speváčka sú operami buffa so singspielovými prvkami a komponované boli pre potreby Eszterházyho divadla.


Odkazy na iné web stránky :

Haydn