Preskočiť na obsah. | Na navigáciu

Osobné nástroje

Navigation

cesta: Titulná stránka / PROFILY / >Georg Friedrich HÄNDEL
This is UNI Plone Theme

>Georg Friedrich HÄNDEL

26.2.1685 (Halle) - 14.4.1759 (Londýn)

Bol Bachovým veľkým súčasníkom. 26. februára 1685 sa ránhojičovi a chirurgovi Georgovi Händlovi ako 63-ročnému narodil syn Georg Friedrich (matka 34-ročná Dorothea Taustová). Hudobné vzdelanie získal u vynikajúceho hallského organistu Friedricha W. Zachova, (základy kompozície, improvizácia, generálbas i umenie fúgy), ale na prianie otca vyštudoval právo. Po otcovej smrti sa však rozhodol venovať iba hudbe. Ovládal hru na husliach a obľuboval hru na hoboji.
Pôsobil ako organista vo svojom rodnom meste (Kreuzkirche v Halle) a v rokoch 1703-1707 v Hamburgu v opernom orchestri (najprv ako druhý huslista, neskôr čembalista). Tu skomponoval niekoľko opier, z ktorých mala najväčší úspech opera Almira (premiéra v roku 1705), ďalšie opery Nero a Florindo sa nezachovali. V Hamburgu sa spriatelil s tenoristom, skladateľom a hudobným teoretikom Johannom Matthesonom (1681-1764), s ktorým navštívil v roku 1703 v Lübecku D.Buxtehudeho (podobne ako Bach).
V roku 1707 odišiel Händel na tri roky do Talianska (Florencia, Ríma, Benátky a Neapol), kde sa zoznámil s A. Scarlattim, A.Stradellom, Arcangelo Corellim, Giacomom Carissimim (ktorý bol jeho učiteľom) a ďalšími významnými osobnosťami talianskej hudby. Vo Florencii prijali s nadšením jeho operu Rodrigo a posmelený týmto úspechom napísal pre benátsky karneval ďalšiu operu Agripina.
Po troch rokoch v Taliansku prijal miesto riaditeľa dvorskej kapely v Hannoveri (na dvore významného kurfirsta Ernsta Augusta), avšak ešte pred nástupom na nové miesto navštívil Londýn. Tam sa uviedol ako klavírny virtuóz a počas 14 dní dokončil operu Rinaldo. Táto, ako aj ďalšie v Hannoveri skomponované opery, získali Händlovi v hlavnom meste Anglicka mnohých obdivovateľov. Napokon sa aj v Londýne v roku 1712 usadil.
Po niekoľkoročnej príležitostnej kompozičnej činnosti, sa stal Händel vedúcim nového divadla, tzv. Kráľovskej akadémie hudby (Royal Academy of Music) na Haymarkete. Händel bol v 20-tych rokoch 18. storočia oslavovaným skladateľom a organizátorom hudobného života a pomerne ľahko víťazil aj nad svojimi nežičlivcami (viedol konkurenčný boj s talianskym skladateľom Bononcinim) a dokonca v roku 1726 získal anglickú štátnu príslušnosť. Postupne sa však situácia v jeho opernom divadle zhoršovala. Národné prúdy zamerané proti talianskym vplyvom, ako aj vznik Žobráckej opery (Gay, Pepusch) priviedli Händlovu operu na mizinu.
V roku 1728 bola z ekonomických dôvodov zrušená Royal Academy of Music a v tom istom roku založil spolu s Heideggerom New Royal Academy of Music, do ktorej angažoval známych talianskych spevákov. Skomponoval ďalších 14 opier, ale šťastena mu nepriala a aj napriek tomu, že operu presťahoval do nového divadla na Covent Garden a zrodila sa tzv. tretia akadémia - Theatre Royal in Covent Garden, v roku 1737 opäť finančne stroskotal (anglické obecenstvo nestálo o historicky zastaralý typ talianskej opery). Tieto udalosti ho podlomili zdravotne (dostal srdcový infarkt), a tak po vyliečení sa venoval výlučne komponovaniu.
Už v predchádzajúcom období ho preslávili oratórne diela ako Ester, Deborah a teraz nasledovali Saul, Israel v Egypte, Mesiáš, Judáš Makabejský, Teodora, Jefta...
Popri tom komponoval concerti grossi, ako aj niekoľko ďalších opier. V írskom Dubline, kde sa prechodne usadil, oslávil Händel jeden z najväčších umeleckých triumfov svojho života pri predvedení oratória Mesiáš (1743), ktoré mu zaručilo trvalé uznanie v celom Anglicku.
Počas práce na oratóriu Jefta ochorel a v roku 1753 oslepol (neúspešne ho operoval John Taylor podobne ako J.S.Bacha). Odvtedy sa venoval už iba korektúram svojich diel z mladosti a na verejných vystúpeniach hrával organové party svojich oratórií. Zomrel 14. apríla 1759. Pochovaný je vo Westminsterskom opátstve medzi národnými velikánmi, kde je vo výklenku chrámu umiestnená jeho mramorová socha.

Tvorba Georga Friedricha Händla
Händlova celoživotná tvorba zahŕňa dovedna 617 zachovaných skladieb: 42 opier, 3 hudby k scénickým hrám, 22 oratórií, 99 kantát, 20 komorných suít, žalmy, hymny, 12 concerti grossi, 21 organových koncertov, 1 husľový koncert, 6 hobojových concerti grossi, 12 chandonských anthemov a 25 korunovačných anthemov, čembalove fúgy, koncerty a sonáty pre hoboj, sonáty pre flautu, violu da gamba, piesne atď.
Všetky údaje o dielach G.F.Händla podáva Bernd Baselt v súpise Verzeichnis der Werke Georg Friedrich Händels (HWV) z roku 1979. Zoznam Händlových skladieb podľa Baselta obsahuje aj monografická práca Rudolfa Pečmana Georg Friedrich Händel (vyšla tlačou v Prahe v roku 1985).

 

OPERNÁ TVORBA:

Vo svojich operách rozvíjal podnety talianskej (benátskej a neapolskej) i francúzskej tragédie lyrique a buffa opery. Händel bol rodený dramatik. V opernej tvorbe sa prejavil jeho cit pre scénickosť a zákonitosti opernej dramaturgie. Zaviedol veľké dramatické scény, ktoré vychádzali z recitatívov, arióz a árií (árie da capo vypisoval).
Už v Hamburgu vznikli prvé opery, z ktorých sa zachovala iba Almira. V Taliansku vznikli opery Rodrigo a Agripina, v Hannoveri dokončil úspešnú operu Rinaldo. K jeho vrcholným operám patria Ottone, Flavio, Tamerlano, Giulio Cesare, Rodelinda, Alessandro a Xerxes, a to na námety antické a na námety starogermánskej a stredovekej histórie.
Händlove opery vynikajú melodickou krásou a zvláštnym zmyslom pre hudobnú charakteristiku postáv. Bol presvedčený, že vytvoril anglickú národnú operu, avšak vývoj sa medzi tým uberal inou cestou a operný štýl sa zmenil bez toho, že by sa na ňom Händel zvlášť podieľal.

Chronologický prehľad opier:
Almira, Nero, Florindo, Daphne, Rodrigo, Agrippina, Rinaldo, Il pastor fido, Teseo, Lucio, Amadigi, Radamisto, Muzio Scevola, Il Floridante, Ottone, Flavio, Giulio Cesare, Tamerlano, Rodelinda, Publio Cornelio Scipione, Alessandro, Admeto, Riccardo I., Siroe, Tolomeo, Lotarie, Partenope, Poro, Ezio, Sosarme, Orlando, Arianna, Ariodante, Alcina, Atalanta, Arminio, Giustino, Berenice, Faramondo, Xerses, Imeneo, Deidamia.

ORATÓRIÁ A KANTÁTY:

Najväčší význam má Händlova oratórna tvorba. Opieral sa v nej najmä o biblické texty. Namiesto dvojdielnej duchovnej formy používal trojdielnu formu (opernú) a vynechával aj úlohu rozprávača. Oratórium Ester bolo dokonca určené pre javiskové predvedenie.
Hlavným nositeľom hudobného diania a obsahového stvárnenia Händlových oratórií sú široko koncipované zbory. Oratóriá pripomínajú ľudové eposy, v ktorých konania hlavných osôb sú určované cítením a snahami ľudu (výrazný prvok - ľudovosť). Najvýznamnejšie oratóriá: Ester, Debora, Saul, Izrael v Egypte, Samson, Baltasar, Hercules, Judáš Makabejský, Zuzana, Jefta a Mesiáš.

Chronologický prehľad oratórií:
La resurrezione, Brockes-Pasion, Acis a Galatea, Esther, Deborah, Athalia, Saul, Izrael v Egypte, L´Allegro, Il Penseroso ed il Moderato, Messiah, Samson, Semele, Joseph and his Brethren, Hercules, Belshazzar, Occasional oratorio, Judas Maccabeus, Joshua, Alexander Balus, Susanna, Solomon, Theodora, Hercules, Jephta, The Triumph of Time and Truth.

Ušľachtilou krásou hudobných myšlienok vyniká Mesiáš, v ktorom stmelením najrozličnejších zborových techník vytvoril nový sloh veľkej výrazovej sily a barokovej monumentality. Text Mesiáša pozostáva z veršov čerpaných z Knihy prokov a Starého zákona i Evanjelia, hovoriaceho o Vykupiteľovi. V priebehu času vzniklo niekoľko verzií Mesiáša - najvýznamnejšou je verzia W.A.Mozarta a najčastejšie sa hráva verzia Friedricha Chrysandera (1826-1901) - Händlovho životopisca a skvelého ználca Händlovej hudby.
Celok Mesiáša, ktorý nemá žiaden celistvý dej a žiadneho rozprávača, určený je len na rozjímanie, sa obsahovo delí na 3 veľké časti:

  1. Zvestovanie narodenia a príchodu Mesiáša
  2. Mučeníctvo a zmŕtvychvstanie
  3. Posledný súd a víťazstvo sveta nad smrťou

Händel písal Mesiáša od 22. augusta do 14. septembra 1741 a dielo malo premiéru v Dubline 13. apríla 1942 v koncertnej sieni s kapacitou 600 miest.

Georg Friedrich Händel: Mesiáš ("Hallelujah")

Masiáš :And He Shall Purity Mesiáš : Hallelujah Mesiáš : Amen

Händlove svetské oratóriá sa radia skôr ku kantátam - napr. príležitostná kantáta Triumf času a pravdy. K rozvíjaniu tradície anglickej zborovej hudby prispel Händel významnými dielami: Te Deum a Jubilate na oslavu Utrechtského mieru, Óda na narodeniny kráľovnej Anny, slávne Chandosovské anthemy (12), Korunovačné anthemy pre Friedricha II., Dettingenské Te Deum...
Podobné obsadenie ako oratóriá s veľkým zborom a orchestrálnym sprievodom majú veľké ódy napr. Alexandrov sviatok, Óda na narodeniny kráľovnej Anny, Óda na deň sv. Cecílie. K rozvíjaniu tradície anglickej zborovej hudby prispel Händel významnými dielami - Te Deum a Jubilate na oslavu Utrechtského mieru, ale aj kantátovými dielami - slávnymi Chandosovskými anthemami, Korunovačnými anthemami pre Friedricha II. a ďalšími.
Händel je tiež autorom 3 anglických hymien, mnohých chrámových kantát, komorných anthemov (všetky v anglickom jazyku), 100 talianskych kantát, nemeckých árií a piesní.

INŠTRUMENTÁLNA TVORBA:

Z inštrumentálnej tvorby významné miesto v Händlovom hudobnom odkaze zastávajú organové koncerty (20), ktoré sa hrávali medzi jednotlivými dejstvami opier (často ich hrával Händel sám). Orchester, ktorý mal Händel k dispozícii, využil v spojení s organom tak, že vznikol nový druh hudby - organový koncert s orchestrom. Mnohé sú spracovaním iných vlastných diel, preto iba sedem sa pokladá za skladby celkom orginálne. Pritom je typické, že tieto koncerty sa môžu s rovnakým efektom hrať aj na čembale alebo na klavíri (v origináli sú písané pre jednomanuálový nástroj bez pedálu).
Koncertantnú tvorbu skladateľa dopĺňajú tri hobojové koncerty a raný husľový koncert.

Najvýznamnejšou časťou orchestrálnej tvorby skladateľa sú concerti grossi, v ktorých je skupina concertina i tutti obsadená výlučne sláčikovými nástrojmi. K raným skladbám patrí 6 concerti grossi opus 3. Ďalších 12 koncertov je očíslovaných opusom 6 a tlačou vyšli v roku 1740 pod názvom "12 Grand Concertos". Händel v týchto koncertoch vychádzal zo vzoru A.Corelliho, avšak z formovej stránky nemajú rovnakú schému (počet častí kolíše od 4 po 6). Vyplýva to zrejme z faktu, že každý z 12 koncertov je akousi skvelou improvizáciou - každý vznikol spontánne za jediný deň na jeseň v roku 1739.

Concerto Grosso B dur op. 6/7 :

  • I. Largo
  • II. Allegro
    Druhá časť Allegro je hravá fúga celá postavená na veľmi jednoduchej až primitívnej 4-taktovej téme. Je až neuveriteľné, aké čaro vie skutočný majster z takýchto štyroch taktov vykúzliť, v ktorých navyše prvé tri takty sa opakujú stále na jednom tóne vo forme 2 polových, 4 štvrťových a osminových notách :

    Concerto Grosso F dur op. 6/9 :

  • III. Larghetto
  • VI. Gigue

    Pre Händla bolo typické, že sa snažil tvoriť diela prístupné širokej verejnosti, preto rád komponoval skladby určené na hranie v prírode. Na koncerty usporadúvané v parkoch a sadoch komponoval malé sinfonie alebo nenáročné tance, no najväčšiu popularitu a trvalú hodnotu si získali jeho dve príležitostné skladby: Water Music a Firework Music.

    Water Music (Hudba na vode) :
    je príkladom barokovej zábavnej hudby vo forme suity. Po predohre nasleduje rad rôznych skladieb (tance, melodické adagiá, ľudové melódie, árie ). Významné je zloženie orchestra tejto hodinovej skladby, ktorý obsahuje okrem sláčikových nástrojov znásobené dychové nástroje (pre pôsobivosť a dobrú počuteľnosť na voľnom priestranstve).

    Hudba na vode :

  • I. Allegro
  • III. Bourrée
  • VI. Hornpipe

     

    Firework Music (Hudba k ohňostroju) :
    bola napísaná v roku 1749 na počesť mieru v Aachene a na jej verejnej generálke 21. apríla toho istého roku sa zúčastnilo dvanásťtisíc ľudí. O niekoľko dní neskôr (27. apríla) odznela na premiére druhá - konečná verzia skladby. Anglický kráľ Juraj II. si prial, aby pri slávnosti s ohňostrojom, ktorej súčasťou bola i Händlova hudba, sa hrali všetky hlasy v tejto skladbe iba na dychové nástroje. Uvedenie skladby dodalo lesk veľkému ohňostroju v londýnskom Green Parku. Mohutná 20 minútová skladba sa začína vznešenou Predohrou, po ktorej nasleduje cyklus rôznych skladieb: Bourée, Menuet.

    Hudba k ohňostroju :

  • I. Ouverture
  • II. Bourrée
  • VI. Menuet II

     

    Z ďalších diel spomeňme: 15 komorných sonát, 22 triových sonát, sinfónie, často hrávané hobojové koncerty (6), partity, fúgy, violové sonáty a mnohé ďalšie.

    G. F. Händel je syntetikom barokovej hudby - využíva nemeckú dokonalosť hudobnej štruktúry, taliansku kantabilitu a anglickú dramatičnosť. Po umeleckej stránke tvorí akúsi strednú líniu medzi A.Vivaldim a J.S.Bachom. V tvorbe Georga Friedricha Händla došlo ku geniálnej syntéze týchto prvkov: anglický zbor - talianska opera - francúzska tanečná hudba - nemecká polyfónia.

Štefan Bartha
bartha@amadeo.sk

Literatúra :

  • J. Bukovinská : Malá hudobná encyklopédia, 2. diel, Hudobniny AMADEO, 1997
  • S. Haraschin, T. Chylinska, B. Schäffer : Sprievodca koncertami, Opus Bratislava, 1980
  • Jaromír Paclt : Slovník světových skladatelů, Editio Supraphon, 1972
  • Winfried Zilling : Variace na novou hudbu, Editio Supraphon, 1971
  • Mirko Očadlík a kol. : Svět orchestrů, Panton 1965

Händel