Preskočiť na obsah. | Na navigáciu

Osobné nástroje

Navigation

cesta: Titulná stránka / ECHO / recenzie / HevHetia / Joseph Kolkovich: Nine Preludes, Silent Tears of Fathers
This is UNI Plone Theme

Joseph Kolkovich: Nine Preludes, Silent Tears of Fathers

Joseph Kolkovich: Nine Preludes, Silent Tears of Fathers; Hevhetia, 2007

AVa1334

Jozef Kolkovič je skladateľ, ktorého meno nebolo až donedávna príliš známe slovenskej hudobnej verejnosti. Je to určite aj tým, že tento prešovský rodák žije už desaťročia v Spojených štátoch. Zaujímavý v jeho tvorbe je najmä prechod od klasickej hudby k progresívnemu rocku, účinkovanie na rockovej scéne a postupný návrat späť ku "klasike". Na svojej najnovšej nahrávke premiérovo prezentuje dve skladby : Nine Preludes pre klavír a Silent Tears of Fathers z roku 2003 pre päť kontrabasov. Nine Preludes nahrala klaviristka Magdaléna Bajuszová, ktorej blízky vzťah k súčasnej hudbe ju na tomto disku katapultoval k hviezdnemu výkonu. Každé z deviatich prelúdií má vlastný názov, veľmi poetický a bizarný, ktorý reflektuje istú priamu alebo skrytú programovosť kompozície a mimohudobné inšpirácie skladateľa. Inšpiračné zdroje a kompozičné myslenie autor pútavo popisuje v prehľadnom buklete. Treba povedať, že táto skladba je interpretačne extrémne náročná, takpovediac na hranici hrateľnosti, a bolo by o zrejmé i bez verbálneho uvedenia v priloženom texte. Magdaléna Bajuszová sa podľa mňa s touto skladbou dokonale stotožnila. Mnohovrstvové rytmické štruktúry a virtuóznu bravúru predvádza v Cirkuse robotov alebo v Povrchoch, delikátne farebné odtiene "ponúka" v Ľude hmly a exotickom Kleopatrinom sne, nadhľad v náročnej kompozičnej výstavbe ukážkovo demonštruje v prelúdiách Gótsky hymnus, Narúšaj vody a Melódia. Pokiaľ ide o skladbu samotnú, je zreteľný jej originálny skladateľský jazyk, vybrúsený líniou vplyvu Debussy - Skrjabin - Messiaen - Ligeti. Tieto mená však treba brať s rezervou, pretože Kolkovič ide svojou cestou. Jeho hudba je citlivá, expresívna, moderná, "počúvateľná" a krásna - čo sú atribúty, ktoré nemožno pripísať každému slovenskému skladateľovi. Jeho tvorba je dokonale imúnna voči všetkým chorobám súčasnej slovenskej hudby, ktoré sa ponad nás prehnali za posledných pár desiatok rokov. Nine Preludes je navyše skvelý samostatný recitálový program súčasného klaviristu. Pokiaľ ide o druhú skladbu nahrávky, Tiché slzy otcov, ktorú hrá Filharmonické kontrabasové kvinteto, zaujala a nadchla ma rovnako ako klavírne prelúdiá. Ako už len môže znieť skladba pre päť kontrabasov, povedali by ste si. Znie skvele. Klenuté mysteriózne melodické línie s duchovným nábojom a la Gubajdulina striedajú rázne šostakovičovské rytmy na spôsob "military march". Nádherne morbídne pasáže drsného zvuku ma virtuálne preniesli na koncert Sepultury alebo iného death metalového šialenstva. Rocková minulosť Jozefa Kolkoviča sa tu naplno prejavila. Filharmonické kontrabasové kvinteto hrá vynikajúco a touto nahrávkou posiela všetky "apokalyptiky" a im podobné komerčné projekty späť do cvičebnej miestnosti. Toto CD je možno najlepšia slovenská hudba, akú som doteraz počul. Nahrávka svetovej triedy.

Pre časopis Hudba, číslo IV.Q / 2007 napísal Peter Katina