Preskočiť na obsah. | Na navigáciu

Osobné nástroje

Navigation

cesta: Titulná stránka / ECHO / komentáre / Jordi Savall
This is UNI Plone Theme

Jordi Savall

Dnes Jordi hral IBA pre mňa !

Skočil som do klubu vypnúť ventilátor na peci. Testujem nové zapojenie. (Funguje). Iba tak z pamäti, čo robím tú programovú tabuľku, som sa pamätal, že by mal byť mím Milan Sládek v kostole o 18:00. Tak som tam šiel. (On dnes aj bol, ale v Prešove.)

Ešte pred šiestou sa úplne vpredu v prvých radoch motalo pár ľudí, tak som sa tam narval medzi nich a sadol do tretej rady, aby som toho míma dobre videl. (Vedľa sympatickej mladici). Keď ale začali rozbaľovať hudobné nástroje, tak som začal tušiť, že to bude čosi iné. Že by  pantomíma na hudbu? Že by skúška orchestra Le Concert des Nations? Keď sa objavil Jordi Savall, všetko bolo jasné. Pristavil sa presne pri mojej susede a zvítali sa priateľskou pusinkou, líčko na líčko, meter odo mňa. Práve vtedy začal kostolník vyháňať každého z kostola. Mňa tam nechal, asi si myslel, že patrím medzi nich. Suseda vybrala z kufríka violončelo a sadla si do orchestra. Kmitali tam aj dve slečny organizátorky z Arthei, zrejme si ma pamätali z Amany. Prehodili sme pár slov. Kostolník bol presvedčený, že tam patrím. Poobzeral som sa dookola, bol som tam jediný divák. Plus jeden technik, ktorý tam manipuloval s infra žiaričmi. Presne s tými istými na ktoré som sa cca pred mesiacom pýtal u predajcu. Pre klubovú posluchovú miestnosť vypočítali 3 ks. Pre barovú ďalšie 3.  V kostole ich bolo 5. Pravda, jeden bol trojitý, takže nech 8 trubíc. To však vôbec nestačilo. Bola zima ! Orchester bol v kabátoch, v šáloch, čapiciach, kapucne vyhrnuté na hlavu. Ex suseda violončelistka sú zohrievala dlaň medzi stehnami. Jordi poskakoval, nie ako Bernstein, ale od zimy. Čierny šál, ktorý mal až po kolená, si na chvíľu obtočil okolo hlavy ako turban. Všetci sa smiali. A vôbec, v orchestri bola výborná nálada. Čo viac, prekvapilo ma, že sa medzi sebou veselo bavia, nie len medzi jednotlivými časťami muziky, ale aj počas skúšky, počas muziky. A Jordi sa veselo bavil s nimi. Sem tam niečo kecol do orchestra (asi v piatich rečiach) a oni mu zakričali späť . No boli aj sústredené partie. Párkrát ich zastavil a nechal zopakovať. Bolo to zakaždým iné a iné. Niektoré nástroje potlačil, niektoré vytiahol. Pravda, tá zima nástrojom nepomohla. Každú chvíľu ladili, a to aj počas muziky. Možno ešte horšie bolo, že tie infra žiariče mali vlastný zdroj, nejaký agregát pred kostolom, a bol veľmi hlučný. To chcelo tak -20dB. Jordi sa aj každú chvíľu díval tým smerom. Slečny z Arthei dostali za domácu úlohu, do zajtra ten agregát posunúť far away. Keď Jordi zahlásil koniec, v orchestri to zahučalo ako v triede keď odpadne hodina. Brána z kostola bola zavretá, čakalo sa na kostolníka. Všetci pekne kostolníkovi zdravkali, ja som tiež zahlásil „so long“, aby nemal výčitky svedomia.

Teraz ako toto píšem, tak mi ide z SACD 5.1 to isté, Haydn by Savall : Septem Verba [AliaVox]. Celkom po spoznávam. Ale na živo to je lepšie. Už kvôli pohľadom a úsmevom.

A zajtra sa dobre oblečte. Ja som vymrzol, teraz si dávam Tokaji Aszu 5*. Dá sa to vytušiť aj z textu.

GK

ERNEST SALZER k téme:

Pred casom som bol clenom diskusie s Jankou Sargovou (jedna z tych kociek z Arthea) a neda mi na temu Jordi Savall neodcitovat mudreho cloveka, ktoreho nazor na muziku je pre mna fundamentalny, mojho otca:

Jordi Savall a jeho manzelka Monserrat Figueras boli ludia, ktorych sme s kapelami (hlavne Hesperion XXI) videli v poslednych rokoch vari najcastejsie. Savalla naposledy vo februari vo Viedni. Asi najvacsi zazitok bol koncert vo viedenskom kostole na velkonocny pondelok asi pred 4-5 rokmi. Ona umrela na jesen 2011 vo veku 69 rokov (narodila sa v roku 1942 v Barcelone). Jej interpretacia sefardskych piesni je asi najlepsia aku poznam. Mame doma pomerne rozsiahlu diskografiu oboch, keby si mal zaujem. Minuly rok vyslo spomienkove double/CD s nazvom La Voix de l'Emotion s velmi rozsiahlym a pekne urobenym bookletom. Mali dve deti: Ariannu a Ferrana. Obaja sa venuju hudbe, V roku 2oo5 vydali spolocne rodinne CD nazvane Du temps & de l'instant. Velmi pekne. To co je dalsi prispevok k snahe spajat staru hudnu europsku a orientalnu (doma mame "Jeruzalem", keby si mal zaujem) . V Dome by mal previest Haydnovych Sedem poslednych slov vykupitelovych, pokial viem. To je jedno z najsilnejsich diel, ake kedy boli napisane, o viere v Boha. Tyzden pre Velkou nocou by to mal byt mimoriadny zazitok. Ale na to sa v podstate zmeni vsetko na co ten clovek siahne.

Ernest je Petrov syn.