Komentár Jána Sudzinu po dvoch rokoch :
Projekt nebol festivalom umenia ani prehliadkou novej či zrekonštruovanej architektúry
Košický projekt mal predovšetkým ambíciu transformovať mesto. Ako bolo mnohokrát opakované z mesta industriálneho na mesto kreativity. Tento cieľ bol jeho najväčšou hodnotou a zároveň zdrojom napätia a predmetom zápasu medzi novým, snáď progresívnym a tradičným či konzervatívnym? Ustáť takéto antagonizmy nie je nikdy a nikde jednoduché. Slávne slová kniežaťa zo Saliny Tomasiho di Lampedusa: „Ak chceme, aby všetko zostalo tak ako je, musí sa všetko zmeniť,“ by sa dali parafrázovať slovami: ak chceme všetko zmeniť musíme vychádzať zo stavu aký je. V čom teda spočívala zmena – v zmene štýlu, módy či generácii? Alebo skôr v dôraze na postupné kvalitatívne a kvantitatívne zmeny. Postupne pôsobenie v smere horizontálnom i vertikálnom na (nielen) kultúrny organizmus mesta a regiónu – to znamená v celom priereze žánrami, či odvetviami ale aj na kvalitatívne vrstvy od insitného až po umenie tzv. „vysoké“. Samotný program bol len jedným z nástrojov. Podobne obnova či transformácia kultúrnej infraštruktúry (investičné projekty). Síce veľmi dôležitá („hardverový update“) ale nie zásadná. Dôležitým predpokladom k transformácii je dôkladná znalosť terénu, tzv. maping, ktorý sa prvotne realizoval už v procese prípravy kandidatúry a následne kontinuálne počas celých piatich rokov implementácie projektu prebiehalo monitorovanie zmien a vývoja. Nástrojom je následne príprava, prijatie a realizácia dlhodobej vízie a stratégie. (Masterplan pre kreatívnu ekonomiku do roka 2020, päť ročná Mestská kultúrna stratégia vrátane mestskej grantovej schémy, strednodobá stratégia Košického samosprávneho kraja s cieľom implementovať projekt Terra Incognita). Tieto strategické materiály by sa mohli zdať málo uchopiteľné . Okrem toho je projekt veľmi košatý, obrovský, mnohoúrovňový, s obrovským množstvom rôznych väzieb a parciálnych projektov a podprojektov (niekoľko sto stránková publikácia by nestačila na nie príliš podrobnú analýzu). Čo sú teda najdôležitejšie dlhodobé ciele projektu?
- podpora talentov so zameraním na ich rast a udržanie v meste a regióne
- zmena štruktúry zamestnanosti smerom k viac sofistikovaným a kreatívnym odvetviam
- zvyšovanie medzinárodného profilu mesta, subjektov, jednotlivcov a ich reputácie
- mobilita, rezidencie
- rozvoj publika
- komunitný rozvoj
- spillover efekty
- práca v partnerstvách (lokálnych, regionálnych, národných a medzinárodných)
Očakávania spojené z projektom boli mnohoraké ale takmer výlučne úplne odlišné od cieľov projektu Interface, ktoré som zhrnul vyššie. Takým bolo potom aj externé hodnotenie priebežných výsledkov, ich vnímanie verejnosťou a prezentácia médiami. Obrazne povedané projektový tím štartoval procesy, nastavoval väzby, projektoval vývoj z odstupu, vo vzájomných súvislostiach. Hodnotenie a spätná väzba bola následne z pozície gruntu typu „vedľa kontajnera na zemi máte papierik“. Všeobecné očakávania boli spojené s chápaním projektu ako nebývalého celoročného festivalu aký Košice a región nezažili a premenou infraštruktúry. Samozrejme ambície boli naplniť aj tieto očakávania. Nebol to však prvoradý cieľ projektu.
Program a investície
Napriek vyššie uvedenému si dovolím tvrdiť že program v roku 2013 priniesol viac ako sa od neho vôbec dalo očakávať. Len stručný zoznam mien či projektov, počet návštevníkov, ale aj nárast počtu organizátorov či produkčných kapacít mesta je viac ako ohromujúci.
Spomeňme si len na tie najvýznamnejšie mená:
Hudba: Krzystof Penderecký, Tokijský Metropolitný symfonický orchester, Jordi Savall, Júlia Fisher, Edita Grúberová, Hosokawa, Sorensen, Jarrel, Koncertný cyklus rezidenčného orchestra Quasars Ensemble, Alexei Ljubimov, Tomas Stanko, Konvergencie, Jazz For Sale Festival, Košický a Prešovský jazzový festival, Konvergencie, EDU MEMA Košice/Poprad, opera 66 sezón, festival ARS Antiqua, Cassovia folk fest, festival Schengenský poludník, koncert Jamiroquai, každoročný koncert 2 v 1
Vizuálne umenie: Street art Communication, Košická moderna, Public art days, Gyula Kosice, Andy Warhol, Trienálne súčasného obrazu, cyklus výstav v Hale umenia Košice, Kasárne Kulturpark a SPOToch, mená ako Tony Cragg, David Černý, Dave Graham, Ilona Nemeth, Damien Hirst, Anish Kapur, bratia Chapmanovci, Konstantin Brencussi atd,
Množstvo sôch a inštalácii vo verejnom priestore, Pamätník ľudovej architektúry – známe drevenice na paneláku,....
Architektúra: Ľudovít Oeschlegär, Inovatívne mesto, Mestské zásahy, Dominic Peroit,projekty dočasnej architektúry počas festivalu Use The City,
Multižánrové podujatia: Biela noc, návrat vody do mesta, Moonride, Leto v parku, Višegrádske dni, festival židovskej kultúry Mazal-Tov, festival Poke
Literatúra: preklad všetkých diel Sandora Maraia do slovenčiny, viac ako 100 vydaných kníh, publikácie Košická Moderna, Andy Warhol, KSC kód, Ľudovít Oeschlegär, Šlabikár Pentapolitany , časopis Enter (slovesnko/švédske, Japonske, Francúzske mutácie), literárne festivaly Mesiac autorského čítania, ......
Divadlo, Tanec, film: Jakubiskove dni, Virvar, New dance days, festival divadiel strednej Európy, Imaginácie
Dizajn a móda: bazzart,
Konferencie: kongres AICA a ISCM new music days (s viac ako stovkou najvýznamnejších kurátorov, historikov umenia či hudobných skladateľov súčasnej hudby sveta – tieto dve podujatia sa tuším v doterajšej histórií v jednom meste ešte nestretli.
Počas každoročne sa konajúcej konferencie o kreatívnom priemysle v Košiciach vystriedali spíkri, ktorí sa v takej kvalite a v množstve nestretli hádam nikde na svete.
Komunitné akcie: celý projekt SPOTS s množstvom (radovo niekoľko tisíc) každodenných podujatí sídliskových komunít, festivaly sociálneho či komunitného charakteru (Rozmanitosť, Cesta do neznáma, Naše sídliska, Polievkový festival, )
Regionálne podujatia: Terra Incognita, Pentapolitana
Kultúrne a promo aktivity v zahraničí: Putujúce mesto, Zahraničné umelecké a biznis rezidencie (viac ako 40 umelcov a manažerov v Japonsku, 100 ľudí na bussines rezidenciách, 100 na umeleckých rezidenciách, týždeň slovenskej kultúry v Marseille, atd., Výstava Jána Mathého v Londýne
Projekt priniesol rekonštrukciu a modernizáciu existujúcich kultúrnych inštitúcii, či premenu pôvodne priemyselných a vojenských objektov na moderné kultúrne zariadenia európskeho formátu. Celkovo bolo v rámci projektu EHMK 2013 ukončených a odovzdaných 20 investičných projektov, ktoré zmenili tvár mesta. V prepočte na plochy slúžiacej pre kultúrne účely na jedného obyvateľa Košiciam patrí bezpochyby jedno z popredných miest na svete.
Vznikli nové verejné priestory, na ktoré si obyvatelia i návštevníci mesta veľmi rýchlo zvykli a začali ich hojne a radi využívať. Len ich zoznam je impozantný:
Kasarne Kulturpark, Kunhsthalle, 7 zrekonštruovaných výmenikov tepla ktore slúžia ako komunitno umelecké centra uprostred sídlisk, 4 mestské parky, Amfiteáter, Hrad, Ulička remesiel, Kaštieľ Krásna, Dóm sv. Alžbety, Východoslovenská Galéria, Východoslovenské múzeum, Bábkové divadlo, Barkóczyho palác – knižnica, knižnica Jána Bocatia, maďarské divadlo Thália, Lapidárium na uličke remesiel, Vedecko-technické centrum pre deti a mládež (Technické múzeum), Štátna vedecká knižnica, Malá scéna Štátneho divadla, pamätná izba Sandora Maraia. Okrem toho v rámci projektu alebo popri ňom prebiehala rekonštrukcia drobnej infraštruktúry v regióne ako podpora projektu Terra Incognita, či z mnohých strán (o.i. i predstaviteľmi EHMK) vyvíjané aktivity na podporu vyčlenenia finančných prostriedkov KSK na rekonštrukciu nezávislého kultúrneho centra Tabačka Kulturfabrik. Ale aj vytvorenia kreatívnej štvrte v priestoroch KSK (tzv. širšia tabačka). V nej našli svoje miesto mnohé kultúrne iniciatívy organizácii i jednotlivcov, s potenciálom ďalšieho rozvoja.
V meste vznikli nové ikonické verejné priestory. Najobľúbenejším a najviac využívaným patria nové námestie, ktoré vzniklo pred areálom Kasárni, či kasárensky park, ale aj všetky rekonštruované mestské parky, hrad i ulička remesiel. Tieto investičné aktivity boli silným impulzom pre nárast podnikateľských aktivít nielen v oblasti kultúry či umenia ale aj gastronómie a turistického ruchu. Vznikli nové ikonické miesta, ktoré sa stali predmetom záujmu obyvateľov, návštevníkov ale aj fotografov, tvorcov videoklipov, atď.
Nové priestory sa objavili na mnohých propagačných materiáloch, v mnohých zahraničných médiách, či katalógoch a webových stránach umelcov. Navyše niektoré z projektov sa stali laureátmi rôznych architektonických i spoločenských ocenení (Kryštálové krídlo.......).
Košice na mape Európy
Samotný titul bez ohľadu na jeho charakter či spôsob implementácie je stále generátorom záujmu zahraničných médií, turistov ba dokonca investorov. Nebolo tomu inakšie ani v prípade Košíc. Len počas otváracieho ceremoniálu bolo akreditovaných viac ako 250 novinárov, prevažne zahraničných. Košice sa objavili v hlavných celonemeckých televíznych správach, zahraničné televízie priniesli 6 polhodinových profilov o Košiciach a regióne (Nemecko, Rakúsko, Francúzsko, Poľsko, Maďarsko, Česká Republika) Zahraničné rozhlasové stanice sa rovnako intenzívne venovali projektu a mestu. Košice sa objavili do tretieho miesta ako top turistická destinácia pre rok 2013 v odporúčaniach médií a portálov venujúcich sa turistickému ruchu (CNN dokonca 1.miesto, BBC, Travel...........). Významné európske a svetové (dokonca japonské, austrálske či čínske) denníky uviedli prevažne pozitívne reportáže z Košíc (Le Monde, Tygodnik powszechny, ..............). Košice pravidelne v priebehu rokov 2012 a 2013 navštevovali v rámci PRESSTRIPOV organizovaných v spolupráci s mestskou organizáciou cestovného ruchu Košice Turizmus a SACR stovky zahraničných novinárov, ktorým sme predstavili mesto, región a hlavne projekt. Väčšiu pozornosť zahraničných médií a teda reklamu mesto a región ešte v svojej histórii nemalo.
Destinačný videoklip o Košiciach, ktorý pre Košice turizmus vyrobili domáci košickí autori, zvíťazil vo svojej kategórií na festivale v Karlových Varoch. Nespochybniteľný nárast turistov za posledné tri roky, ktorý kulminoval práve v roku 2013, je výsledkom týchto aktivít.
Vplyv projektu na ekonomiku mesta
Jedným z hlavných cieľov projektu bola premena industriálneho mesta na mesto kreatívne. Inými slovami zmena štruktúry ekonomiky v prospech odvetví s vyššou pridanou hodnotou. V spolupráci s kľúčovými hráčmi mesta a regiónu (Mesto, KSK, IT valley, univerzity, Koalícia 2013+, kľúčoví zamestnávatelia regiónu, SACR, ministerstvá, Košice Turizmus, Letisko Košice) sme sa snažili vytvárať podmienky a štartovať procesy pre zabezpečenie tohto cieľa.
Konkrétnym výsledkom týchto iniciatív bolo napríklad zriadenie priameho leteckého spojenia s Londýnom (a následne investície, ktoré s tím súvisia). Snažili sme sa o predstavenie mesta ako výhodného prostredia pre investície so sofistikovaným zázemím, pracovnou silou, dostatočnými kapacitami v oblasti nových médií či IT sektoru. Mesto z iniciatívy projektového tímu, jeho partnerov a vedenia mesta navštívili mnohé podnikateľské subjekty zo zahraničia (najvyššie vedenie najsilnejšej investičnej skupiny z Japonska Mitsubishi corporation, Skupina investorov z Číny, Nemecka atd.)
Dnes pracuje v IT sektore a ostatných kreatívnych odvetviach takmer rovnaký počet ľudí ako v najväčšom priemyselnom podniku regiónu (US steel). Rovnako bol zaznamenaný nárast pracovných miest v oblasti turistického ruchu..
Popri propagačných aktivitách ktoré pomohli k dosiahnutiu tohto stavu sú ešte dôležitejšie vzdelávacie aktivity ktoré boli realizované v rámci projektu (ESCALATOR, Smarter and worker , Art and bussiness rezidencie, KAIR, príprava projektu ERASMUS pre mladých podnikateľov, vznik inštitútu pre kreatívnu ekonomiku ako nástroja pre vytvorenie kreatívneho klastra, účasť v združení URBACT, atd...) Čo konkrétne sa skrýva za aktivitami tohto typu? Napríklad projekt ESCALATOR je založený na postupnom rozvoji zručnosti zapojených subjektov. Tím medzinárodných odborníkov vyberie každoročne dvanásť subjektov či jednotlivcov pôsobiacich v kreatívnom sektore (napr. Divadlo na Peróne, More Music, Východné pobrežie, Cinefil, PYECKA, DIG Gallery, LU:KA Moda, Linda Van Dalen, URBANIKA, Marioshka Festival ,Tabačka ....). Spoločne vytvoria vstupnú analýzu každého zúčastneného subjektu. S pomocou zahraničných mentorov (odborníkov v oblasti kreatívneho priemyslu) sa pre každého účastníka vytvorí komplexný plán rozvoja so zameraním na odstránenie jeho slabých stránok. Jednotlivé subjekty sa počas celého obdobia monitorujú, stretávajú a vzájomne pod dohľadom vyhodnocujú dosiahnuté zmeny, rozvoj zručnosti, resp. hľadajú príčiny pretrvávajúcich nedostatkov. Hlavnými cieľmi je zvyšovanie kvality, produkčných, marketingových, ekonomických, manažérskych a iných zručností (pre každého účastníka individuálne podľa potrieb). Následne sa vyhodnocuje zotrvanie v projekte. Tí, ktorí dosiahli požadovaný stupeň, resp. neaktívni sa nahradzujú subjektmi ďalšími, respektíve prechádzajú na vyšší level projektu. Prioritou je tiež práca v partnerstvách a účasť v medzinárodných sieťach. Finálnym cieľom potom iná kvalita, menšia závislosť od verejných zdrojov a následná ekonomická sebestačnosť. Účastníci majú možnosť vycestovať do zahraničia, kde môžu po určitý časť pôsobiť a realizovať sa v prostredí najlepšie fungujúcich obdobných inštitúcii (Bristol, Cambridge, Rotterdam, Manchester, Bilbao, Malmo, Gratz, Dortmund,....) Kvalita prostredia takto rastie neskutočne rýchlo a absolventi tohto rozvojového projektu potom pôsobia ako vzorový príklad, sú nositeľmi kvality ale aj potrebnej konkurencie. Spoločne sa tieto subjekty zameriavajú aj na budovanie a rozvoj spoločného publika čo je aj cieľom ďalšieho projektu, ktorý sa dlhodobo realizuje v rámci „Masterplanu“ tzv. „Audience development“ projektu. A ten má zase paralelne spoločné ciele s projektom SPOTS, ktorý prostredníctvom rôznych komunitných aktivít aktívne ovplyvňuje stav a postupný kvantitatívny a kvalitatívny rast skupiny konzumentov umenia. Zložité? Ani nie. Každý prvok tejto skladačky je v podstate jednoduchý. Spolu však spôsobujú pri dostatočne dlhodobom pôsobení zásadné evolučné zmeny, ktoré ak to nesledujete kontinuálne, môžu pôsobiť až revolučným dojmom.
Najviac obdivovaný i zatracovaný rozvojový prvok projektu - SPOTS
Projekt transformácie nepoužívaných výmenníkových staníc tepla na sídliskové komunitno umelecké centrá bol jedným z najzásadnejších dôvodov získania titulu. Zároveň ale aj občianskymi aktivistami najviac kritizovaný a spolu s rekonštrukciou parkov až takmer nenávidenými prvkami v rámci EHMK. Paradoxne práve tieto sú, ako ukázala dopadová štúdia Ekonomickej fakulty TUKE, občanmi najlepšie vnímané. A treba dodať, že aj spolu s projektmi Kreatívnej ekonomiky a medzinárodných rezidencii KAIR medzinárodne najviac rešpektovanými, dá sa povedať referenčnými. Práve projekt SPOTs je najväčšie nóvum, ktoré projekt na Slovensko priniesol. Skvelí tím komunitných pracovníkov a umelcov vytvoril do budúcna exportne najzaujímavejší know-how artikel mesta. Nárast občianskej partcipácie z niekoľko desiatok na niekoľko desiatok tisíc neočakával snáď ani najväčší optimista.
Prvý zrekonštruovaný výmenník bol sprístupnený verejnosti v marci 2010 s počtom podujatí 270 a návštevnosťou 2268 a v roku 2013 v tom istom výmenníku bolo zrealizovaných 463 s počtom návštevníkov až 4296. V roku 2012 pribudli do rodiny Výmenníkov ďalšie a po dokončení rekonštrukcie v apríli 2013 mali sídliská k dispozícii 7 výnimočných priestorov, kde sa nám podarilo zorganizovať za celé obdobie EHMK 1547 podujatí a zvýšiť počet návštevníkov na číslo 17371. Okrem aktivít vo výmenníkoch prebiehali celé 4 roky festivaly zamerané na sociálne a komunitné umenie, ktorý každé z nich sa zúčastnilo v priemere 2.500 obyvateľov. Dopady projektu SPOTs sú nevyčísliteľné.
Do roku 2009 – neexistovala na sídlisku Terasa neformálna skupina obyvateľov, ktorá by z vlastnej vôle a iniciatívy organizovala podujatia komunitného charakteru, hapeningy, pravidelné činnosti pre svojich susedov, rovno pod oknami panelákov. Vďaka projektu SPOTs sa na sídlisku Terasa vytvorilo 6 nezávislých komunitných skupín kde počet členov každej z nich sa pohybuje v rozmedzí 6 – 20. Na sídlisku KVP sa za obdobie apríl – december 2013 sformovalo ďalších 5 komunitných skupín venujúce sa prírodnej kozmetike, fotografovaniu, komunitnej záhrade, hip hopu a eko grafitom. Na sídlisku Nad jazerom za to isté obdobie vznikli 3 komunitné skupiny zaoberajúce sa výrobou šperkov, módnym dizajnom a nevšedným zberateľským koníčkom. Na sídlisku Dargovských hrdinov je aktívna skupina 20 seniorov s názvom Letokruhy, ktorí pod vedením výtvarníčky Ľudmily Horňákovej vyrábajú vlastné dizajnové lampy, vydávajú vlastné noviny –Ziny, píšu poéziu aj eseje a venujú sa vlastnej výstavnej činnosti a prostredníctvom performance na verejnosti reflektujú svoje postavenie v spoločnosi. Vďaka netradičnému spojenie komunitnej práce a umenia sa z veľmi bežnej skupiny seniorov stala skupina netypických veľmi aktívnych ľudí s entuziazmom a nadšením pre umelecké aktivity.
Aktívne skupiny z výmenníkov už dnes vytvárajú samostatnú sieť neformálnych skupín a jednotlivcov, ktorá je schopná fungovať aj bez podpory tímu SPOTs.
Ďalšou pozitívnou zmenou je spolupráca obyvateľov s umelcami. Počas obdobia 2009-2013 sa vo výmenníkoch vystriedalo viac ako 120 umelcov a umeleckých skupín z Košíc, zo Slovenska aj zo zahraničia. Spolupráca úspešne pokračuje ďalej a košický umelci aj naďalej pomáhajú obyvateľom rozvíjať ich nápady, ale aj svoje vlastné projekty na sídliskách. Dôležitou skupinou sú študenti sociálne práce UPJŠ Košice, UNIPO Prešov či študenti FU TUKE, ktorí nám pomáhajú s výskumom, ale aj s realizáciou menších umeleckých a kultúrnych intervencií vo verejnom priestore.
V Košiciach pred tým nebolo veľa priestorov, kde by sa mohli pravidelne prezentovať mladí umelci, talentovaní amatéri či absolventi škôl. Výmenníky poskytli priestor viac ako 20 - tke amatérskych umelcov, absolventov umeleckých škôl, ale aj ich učiteľom. Dostali možnosť prezentovať svoju tvorbu priamo na sídliskách pre svojich susedov, rodičov a známych v komunite v ktorej sú doma.
Spojenie komunitnej práce, kultúrnej mediácie a komunitého umenia sa po 5 rokoch ukázalo ako úspešne fungujúci model, ktorý je možné aplikovať na akékoľvek mesto doma aj v zahraničí. Vďaka metóde ktorú sme dopracovali v období apríl 2012- február 2013 s kolegami z holandskej organizácie CAL XL - Ccommunity art lab, dokážeme odmerať dopady umeleckých a kultúrnych intervencií a komunitno umeleckých projektov na sídliskách a prsne zhodnotiť dopad umenia a kultúry na rozvoj sídlisk.
Tuzemský mediálny atentát?
Najväčším paradoxom celého projektu je hlboká disproporcia medzí tým ako bol projekt vnímaný v zahraničí na jednej strane a doma na strane druhej. Analýza mediálnych výstupov domácich a zahraničných médií ukázala, že zatiaľ čo zahraničné média hodnotili projekt prevažne pozitívne, domáce naopak. A to aj po tom, čo sa začali prejavovať nesporné prínosy projektu. Už od polovičky roku 2013 sme začali mať veľmi pozitívne ohlasy zo zahraničia a to ako od odbornej (tzv. ECOC family – minulé, súčasné a budúce EHMK, Európske inštitúcie, účastníci konferencii AICA, ISCM, ai., výjazdové zasadnutie poslancov EP z výboru pre kultúru, vedu a vzdelávanie, zahraniční umelci ) ale i laikov (zahraniční turisti). Začali sa objavovať pozitívne zahraničné mediálne výstupy, mnohé diela v rámci projektu získavali rôzne domáce i zahraničné ocenenia, ukončili sa investičné projekty, a bol zaznamenaný nárast turistov i zverejnené veľmi pozitívne ekonomické prínosy projektu či dopadové štúdie domáce i tie, na ktorých participovali zahraniční experti. Dokonca začali prichádzať signály, že mnohí v zahraničí považujú košický projekt za akúsi case study – teda projekt referenčný. Napriek tomu sa domáci mediálny obraz projektu nikdy nepodarilo zmeniť. Samozrejme robili sme dosť chyb, čo pri tak obrovskom projekte a pri nedostatočných kapacitách je bežné aj v iných prostrediach ako je to naše. Dlho som sa zamýšľal prečo sa domáce médiá nedokážu pozrieť na projekt z odstupu, z nadhľadu a bez predpojatosti. Či bolo nevyhnutné aby dochádzalo až k takej manipulácii že nemenovaný novinár v svojom komentári obvinil mesto, či zástupcov projektu dokonca z podplatenia tak nezávislého a rešpektovaného média ako je CNN. Či je normálne ak robí riaditeľ najvýznamnejšieho projektu päť profilových rozhovorov a príprava novinárov spočíva v tom že si prečítajú tri titulky v takmer bulvárnom denníku a tie potom neustále omieľajú bez toho aby so čo i len prečítali verejne dostupný projekt? Či je normálne ak nemenované regionálne médium v rámci svojich internetových výstupov bez akejkoľvek súvislosti pripojí značku projektu k takmer akejkoľvek kauze, ktorá sa v meste udeje, a ktorá nemá s projektom žiadnu súvislosť, ale takmer k žiadnemu programu v rámci projektu. Aby potom v internetovom vyhľadávači po zadaní značky EHMK mal čitateľ úplne nekorektné informácie? Či je normálne aby sa šéf kultúrnej rubriky najvýznamnejšieho tzv. mienkotvorného denníka počas piatich rokov prípravy a impelentácie najväčšieho a najvýznamnejšieho kultúrneho projektu v histórií Slovenska ukázal v Košiciach raz? Je profesionálne aby najvýznamnejší regionálny denník nasadil na monitorovanie projektu človeka, ktorý robil vedúceho komunikačného oddelenia predchádzajúcemu primátorovi, a ktorý bol pri tom keď predchádzajúce vedenie mesta poslalo na účet tohto média niekoľko desiatok tisíc EUR? Konflikt záujmov ako vyšitý! Je normálne aby médiá spochybnili oficiálne výsledky návštevnosti mesta, ktoré sú ľahko overiteľné reálnymi účtovnými dokladmi potvrdenými auditom a ako zásadný ukazovateľ prezentovali dojmy niekoľkých „žeby“ neúspešných podnikateľov? atd., atd., atd. ...
Dôvodov je viac ale dali by zhrnúť do šiestich kategórii:
- politické dôvody – mnohí novinári projekt poňali ako veľmi vhodný priestor pre politický zápas a či už vedome alebo podvedome svojím vnútorným nastavením prenášali tieto emócie do svojich mediálnych výstupov
- ekonomické – okamžite po zisku titulu a zverejnení celkového rozpočtu projektu a pri zvyčajnom i odporúčanom pomere 10 % na marketing a PR, zavládli očakávania, že projekt prinesie do mediálneho prostredia balík peňazí v očakávanej výške dva a pol milióna EUR. Nestalo sa projekt mal prísne účelové zdroje určené na investičné projekty a program. Na marketing sa podarilo získať len veľmi malý balík, a tak ostali očakávania v tejto oblasti nenaplnené
- hodnotový monopol – v oblasti kultúry žiaľ existuje tzv. hodnotový monopol, je možný len vzhľadom k veľkosti, štruktúre a centralizácii trhu. Vo väčších štátoch existuje diverzita, žiaľ na Slovensku je to tak
- bulvarizácia médii – je trend všade vo svete získať si pozornosť a podiel na trhu prezentáciou násilia, konfliktov... A tak sa aj v prípade nášho projektu stávalo, že ak sa neudiala nejaká kauza, nenastal žiadny konflikt, kamery a fotoaparáty sa ani nerozbalili,...
- BA vz. KE – žiaľ aj tento konflikt aspoň v podvedomí často rezonoval
- Osobné záujmy – žiaľ našli sa aj takí novinári, ktorí boli osobne zainteresovaní prostredníctvom rôznych občianskych združení na grantovej schéme projektu.
Bola to obrovská škoda pre projekt a hlavne pre ekonomiku mesta. Určite to výrazne ovplyvnilo najme rozsah domáceho turistického ruchu, ale aj postoj potenciálnych privátnych podporovateľov projektu. Škoda....
Jedným z nesporných prínosov projektu je aj to, že nastavil zrkadlo stavu mediálneho prostredia na Slovensku.
Ostatní domáci kritici
Projekt bol doma najviac kritizovaný v domácich odborných kruhoch a to najmä v dvoch rovinách:
- projekt sa odklonil od svojich vysokých ambícii a upustil od najvyššej kvality :
Predstava že projekt má byť výstavnou skriňou TOP umenia či už súčasného alebo akéhokoľvek je v priamom rozpore som základným cieľom transformácie. Premena predsa nemôže byť zameraná na to čo vo svojej podstate potrebuje zmenu najmenej. Ako som uviedol vyššie transformácia môže byť úspešná len ak nastavené procesy ovplyvnia celú pyramídu kreatívneho odvetvia nie len jej vrchol, ba práve naopak ak má byť tento organizmus zdravý, je dôležité koncentrovať sa na jeho slabé stránky.
- nezvládnutá komunikácia
Viac som sa tejto téme venoval v predchádzajúcich riadkoch. Komunikácia ale podľa mňa nespočíva v zapáčení sa 2-3 médiám, ktoré projekt najviac kritizovali. Zásadná časť komunikácie prebiehala v rôznych rovinách:
-komunikácia vo vzťahu k kultúrnym operátorom mesta a regiónu, tej sme sa venovali systematický a dlhodobo
-komunikácia vo vzťahu k dôležitým partnerom – práve ako výsledok jej zvládnutia boli dodatočné zdroje vo výške viac ako 2 mil. EUR od zahraničných partnerov, inštitútov atd. A to prioritne pre prostredie a jeho rôzne subjekty
- komunikácia vo vzťahu ku komunitám – výsledky projektu SPOTS hovoria samé za seba
- komunikácia vo vzťahu k zahraničiu (projekt putujúce mesto, presstripy zahraničných novinárov, atd.) – výstupy v zahraničných médiách sú tiež nespochybniteľné
- komunikácia vo vzťahu k EU – zisk ceny Meliny Mercoury
Návratnosť
Ďalším zásadným argumentom kritikov projektu bolo plytvanie verejnými zdrojmi či neefektívnosťou či dokonca zbytočnosťou dotovania kultúry vôbec.
Ako som už naznačil projekt sa dlhodobo zameriava na podporu nezávislosti kultúrneho prostredia mesta od štátnych dotácii. Dlhodobo máme cieľ aby naopak kultúra podporovala ekonomický rast regiónu. Príkladov je veľa stačí zájsť do neďalekého Krakova. Peniaze vložené do kultúry sú investíciou (a to veľmi dobrou). Práve projekt EHMK to potvrdzuje. Prostriedky, ktoré štát vložil do projektu sa už dávno vrátili. Z účtovníctva našej n.o., mesta Košice či KSK sa dá ľahko vyčísliť že len na priamych a nepriamych daniach sa štátu vrátilo viac prostriedkov ako do projektu investoval. A to tieto inštitúcie minuli len jednu tretinu prostriedkov určených na program. Ak by sme zobrali do úvahy aj tieto tretie subjekty, či príjmy ktoré vytvorili tzv. sekundárne a terciálne benefity - zisk štátneho rozpočtu a teda daňového poplatníka je minimálne 100%. Nepoznám podnikateľskú aktivitu, ktorá by bola tak efektívna.
Navyše obrovské zdroje do projektu a teda následne do ekonomiky mesta prišli z privátnych zdrojov, rôznych nadácii kultúrnych inštitútov a samozrejme turistov. Aj honoráre umelcov boli sčasti minuté u podnikateľských subjektov mesta.
Aj argumentácia netransparentnosti neobstojí. Projekt podliehal niekoľkostupňovej kontrole zo strany Dozornej rady, Správnej rady, Mestského zastupiteľstva, poslancov MZ, verejnosti či médií. Prebehlo niekoľko kontrol (Ministerstvo kultúry, hlavný kontrolór mesta, NKÚ, SORO ROP,). Nezisková organizácia zo zákona zverejňuje všetky zmluvy a faktúry a má dokonca prísnejšie vnútorné predpisy a smernice ako jej ukladá zákon.
Čo ďalej
Rok 2013 skončil ale projekt pokračuje. Stále v nezmenenej intenzite ovplyvňuje rozvoj mesta a regiónu. Boli vytvorené všetky predpoklady či už materiálne, finančné ale najmä ľudské pre jeho bohaté dedičstvo a dlhodobú udržateľnosť naštartovaných procesov. Nezisková organizácia, ktorá pripravovala a realizovala projekt sa rozdelila na dva subjekty. Príspevková organizácia mesta K13-Košické kultúrne centrá je správcom štyroch najväčších objektov rekonštruovaných v rámci EHMK (Kasárne Kulturpark, Kunhsthalle, Amfiteáter a Spots). Zo samotnej n.o., sa stala rozvojová agentúra mesta. Tá je zodpovedná za realizáciu a koordináciu strategických materiálov (Masterplan pre kratívnu ekonomiku, Kultúrna stretégia mesta) ako najväčšieho dedičstva projektu. KSK rovnako pokračuje v projekte Terra Incognita so zameraním na rozvoj regiónu. Práve dlhodobá udržateľnosť je jednou z najväčších devíz projektu a zároveň medzinárodne najviac oceňovaným faktom.
Pre mňa osobne je ale najväčšou satisfakciou iný fakt. Obrovská zmena v myslení a kvalite. Aj keby projekt záverečným ceremoniálom skončil, jeho pôsobenie prinieslo obrovské a nezastaviteľné zmeny. Dôležité je ako sa postupne transformovalo myslenie aj tej najkonzervatívnejšej časti prostredia, ako s postupne menila a mení kvantita a kvalita publika. Ako dokážu mestskí a regionálni politici či úradníci na rozdiel od svojich kolegov v iných mestách reagovať na najaktuálnejšie trendy. Ako sa zmenila atmosféra v meste. Ako sa zmenila úroveň služieb. Projekt bol inkubátorom nových schopných ľudí, ktorí tvoria novú kvalitu a bez problémov sa presadzujú v akomkoľvek ďalšom zamestnaní. Samozrejme stále je dôležité ako bude pokračovať samotný projekt ale doterajšia skúsenosť mi hovorí, že môžem byť optimistom. Ďakujem všetkým ľudom, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom na projekt podieľali právom môžete všetci cítiť pocit zadosťučinenia, spokojnosti a hrdosti.
Ján Sudzina