Miloš Železňák Trio
                   Miloš Železňák Trio;
Hevhetia, 2007
                
            
            
        
                             
                             AVa1286
 Nahrávka tria Miloša Železňáka je zatiaľ  najvýraznejší projekt tohto slovenského gitaristu, ktorý už stihol spolupracovať  s celou domácou muzikantskou špičkou a jeho koncertný kalendár je pozoruhodne  nabitý. Miloš Železňák sa pohybuje "v prostredí" blues, rocku a jazzu a z týchto  hudobných zdrojov selektuje vyberané ingrediencie do svojich kompozícií. Na  albume spolupracuje s dvoma rytmickými sekciami, dvojicou basista Juraj Griglák  a bubeník Martin Valihora respektíve Róbert Ragan a Martin Janočko. Na začiatku  som mal z tohto striedania trochu obavy, ako to bude fungovať, ale zbytočne.  Napriek tomu, že títo štyria hudobníci majú každý osobitý hráčsky prejav, na  albume sa dokázali prispôsobiť spoločnému záujmu a nahrávka pôsobí veľmi  celistvo. Železňák už predtým vydal nahrávku Ide o to, že sa dá. Táto  veta by sa dala použiť ako motto k tomuto albumu. Nachádza sa tu deväť  pôsobivých kompozícií s poetickými názvami, ktoré dokazujú Železňákov citlivý a  inteligentný prístup k práci s hudobnými nápadmi. Hru na gitare občas strieda s  banjom a celkovo sa jeho hra okrem emotívnej stránky vyznačuje premyslenou  koncepciou. Hudobníci tu veľkoryso vytvárajú ilúziu priestoru a nahrávka dýcha  obsahom, čistotou a úprimnosťou výpovede. Žiadne zbytočné sóla a vatové výplne.  Mnohí z gitarových lídrov, ktorí trpia premrštenou predstavou o dôležitosti seba  a svojho nástroja, by sa mohlo u Miloša Železňáka učiť pokore a skvelej  vlastnosti vedieť počúvať iných. Album sa okrem občasnej dravej rockovej polohy  pohybuje v mierne filozofickej meditatívnej polohe, cítiť z neho sústredenú  tímovú hru a snahu o spoločný zvuk. Okrem skvelého obsahu a hĺbky sa nahrávka  Miloša Železňáka vyznačuje istou noblesou a gentlemanstvom pánov muzikantov,  ktoré si pamätáme už iba zo starých platní.
Nahrávka tria Miloša Železňáka je zatiaľ  najvýraznejší projekt tohto slovenského gitaristu, ktorý už stihol spolupracovať  s celou domácou muzikantskou špičkou a jeho koncertný kalendár je pozoruhodne  nabitý. Miloš Železňák sa pohybuje "v prostredí" blues, rocku a jazzu a z týchto  hudobných zdrojov selektuje vyberané ingrediencie do svojich kompozícií. Na  albume spolupracuje s dvoma rytmickými sekciami, dvojicou basista Juraj Griglák  a bubeník Martin Valihora respektíve Róbert Ragan a Martin Janočko. Na začiatku  som mal z tohto striedania trochu obavy, ako to bude fungovať, ale zbytočne.  Napriek tomu, že títo štyria hudobníci majú každý osobitý hráčsky prejav, na  albume sa dokázali prispôsobiť spoločnému záujmu a nahrávka pôsobí veľmi  celistvo. Železňák už predtým vydal nahrávku Ide o to, že sa dá. Táto  veta by sa dala použiť ako motto k tomuto albumu. Nachádza sa tu deväť  pôsobivých kompozícií s poetickými názvami, ktoré dokazujú Železňákov citlivý a  inteligentný prístup k práci s hudobnými nápadmi. Hru na gitare občas strieda s  banjom a celkovo sa jeho hra okrem emotívnej stránky vyznačuje premyslenou  koncepciou. Hudobníci tu veľkoryso vytvárajú ilúziu priestoru a nahrávka dýcha  obsahom, čistotou a úprimnosťou výpovede. Žiadne zbytočné sóla a vatové výplne.  Mnohí z gitarových lídrov, ktorí trpia premrštenou predstavou o dôležitosti seba  a svojho nástroja, by sa mohlo u Miloša Železňáka učiť pokore a skvelej  vlastnosti vedieť počúvať iných. Album sa okrem občasnej dravej rockovej polohy  pohybuje v mierne filozofickej meditatívnej polohe, cítiť z neho sústredenú  tímovú hru a snahu o spoločný zvuk. Okrem skvelého obsahu a hĺbky sa nahrávka  Miloša Železňáka vyznačuje istou noblesou a gentlemanstvom pánov muzikantov,  ktoré si pamätáme už iba zo starých platní.Pre časopis Hudba, číslo I.Q/ 2008 napísal Peter Katina

