História klubu v skratke
Klub vznikol pred 45 rokmi, z prirodzeného záujmu mladých ľudí o hudbu, techniku a spoločenské vyžitie. Neskôr sme však sami na sebe zistili, že výrazným dôvodom bol markantný nedostatok všeobecných kultúrnych informácií, resp. deformovaná a obmedzená kultúra, ktorá sa poskytovala, presnejšie nedostatok tej, ktorá sa neposkytovala.
V rovnakom období v Čechách vznikali technicky orientované HiFi kluby pri ZO Zväzarm. Hudobne a všekultúrne vznikla Jazzová sekcia Zväzu hudobníkov. Bola orientovaná na všetky hudobné žánre, ako aj na výtvarné umenie, literatúru, divadlo. Tiež vznikali Fonokluby združujúce záujemcov o prácu so zvukom.
Na Slovensku takáto tradícia nebola, resp. boli sme medzi prvými, ktorí sme hľadali adekvátne organizačné formy. Jednania so Zväzarmom zlyhali na ich smerovaní k výcviku pri práci s rádiovysielačkami. Zväz hudobníkov existoval iba v Bratislave a podchytával iba výkonných hudobníkov, skladateľov, nie však poslucháčov. Fonoklub nechcela ani Slovenská vedecko-technická spoločnosť, ani závodný klub ROH pri VSS.
Nakoniec, na pozornejšie uši sme natrafili v mládežníckej organizácii. Vtedy sa rozpadával ČSM, vznikalo ZDMOS (Združenie detských a mládežníckych organizácií Slovenska). Toto hnutie zúfalo potrebovalo členskú základňu, tak nás vzali. Neskôr sa aj to transformovalo na SZM. Vznikli sme ako „uličná organizácia“ so sídlom na Tajovského 4 v budove MV SZM (ale v miestnosti po upratovačke), s možnosťou prepožičať si malú zasadačku. Neskôr sme si prenajali kočikáreň na Sokolovskej 10 a neskôr sme začali s prestavbou vlastných priestorov na nám. Februárového víťazstva 10, v priestoroch nefunkčného CO krytu. Sme tam dodnes, teraz to je Park Angelínum 10.
Činnosť klubu spočívala jednak v technických a jednak v hudobných aktivitách. V technickom smere sme sa pustili do stavby gramofónu, zosilňovacích jednotiek, mixážneho pultu, reproduktorových skríň. Repro skrine sme stavali v stolárskej dielni Štátneho divadla, kde pracoval jeden náš člen, z dovozových súčiastok. Používame ich dodnes.
Hudobné aktivity sme mali bohatšie. Poskytovali sme hudobné nahrávky záujemcom o modernú a súčasne nedostatkovú muziku nahrávaním na magnetofónové pásky za poplatok. Vedeli sme aj vtedy, že to nebolo najčistejšie vo vzťahu k autorskému zákonu. Príjmy do zväzáckej pokladne však tento nedostatok prekryli. Získané prostriedky sme použili predovšetkým na výstavbu spomínaných klubových priestorov.
Viac...