24.03.2012

Dosť bolo spievania o vnútorných pocitoch, prišiel čas zatrúbiť na poľnicu a zatriasť Anglickom! Povedala si slečna Polly Jean a začala skladať pesničky na svoj ôsmy štúdiový album. K tomu si naštudovala Eliota a Pintera, okukávala Dáliho a Goyu a dlhé cesty do Afganistanu a Turecka si skracovala hraním na svojej autoharfe. A keď to všetko vstrebala, zložila, naspievala a nahrala, vydala to na Valentína 2011 pod názvom Let England Shake.

Nedajte sa však termínom pomýliť termínom vydania, PJ Harvey nevydala romantický album. Poetický však áno. Nájdete v ňom ruže, malebné vŕšky, západy slnka a iné selankové výjavy. Všetky však slúžia len ta to, aby ste si uvedomili, ako táto krajina (a Britániu treba vnímať len ako zástupný symbol akejkoľvek inej európskej krajiny) smrdí.

A znova sa nedajte pomýliť, Let England Shake nie je album, ktorý by vám manifestačne mával pod nosom transparentmi. Dámy a páni, toto je poézia! Poézia inteligentnej a zrelej ženy, ktorá vidí to, čo je okolo nej a pomenúva to bez potreby niekoho niekam posielať. Cez príbehy odpozorované zo života ( So I talked to an old man by the generator/He was standing on the gravel by the fetid river/He turned to me and answered, "Baby, see."/ Said, "War is here in our apartment--let it sleep.) alebo cez túžby (Goddamn Europeans!/Take me back to beautiful England/ And the grey damp filthiness of ages/And battered books).

Potešiteľným javom je aj to, že celá poézia sa opiera o skutočne silné pesničkové melódie. The Last Living Rose, The Words That Maketh Murder a Written on the Forehead sú pravdepodobne najspevnejšie skladby z albumu. Na svoje si však prídete pri počúvaní celého albumového tuctu. PJ Harvey a jej charakteristický spev je doplnený gitarami, autoharfou a kde tu dychmi. Jednoduché, sofistifikované, funkčné.

Album Let England Shake je viac ako dobrý. Je veľmi dobrý. Je veľmi dobrý a mali by ste ho počuť.