10.8.2014

Chick Corea, Stanley Clarke, AL DiMeola, Lenny White - Return To Forever: Returns (Live At Montreux 2008) -Blu-Ray

Like its previously released cousin, the double-CD Return to Forever Live, the Return to Forever Returns: Live at Montreux 2008DVD offsets moments of concert brilliance by overstaying its welcome. The highlights from #Return to Forever Live# (Eagle Rock) would’ve resulted in a stellar single CD, and the two-and-a-half-hour DVD would’ve been more effective at 90 minutes.

Keyboardist Chick Corea, bassist Stanley Clarke, guitarist Al Di Meola and drummer Lenny White burn early after walking out to raucous applause from the Montreux crowd. Corea’s opening “Hymn of the Seventh Galaxy” is, if anything, too harried, partly because of Di Meola’s note-happy solo. But the guitarist certainly delivers on Clarke’s 12-minute opus “Vulcan Worlds,” as he, Corea and Clarke trade breaks with far more substance. Things meander afterward on “Sorceress,” “Song to the Pharaoh Kings” and an acoustic Di Meola solo showcase that comes across as overwrought despite its high points.

Corea’s solo showcase is inspired—at one point he plays the piano’s keys with his left hand while using his right to strike its strings with a mallet—which leads to a lengthy reading of the epic “The Romantic Warrior.” Clarke plays an unaccompanied solo on upright (arguably his stronger instrument), and White creates interesting textures during his solo by using a drumstick in one hand and a brush in the other. Bonus tracks, recorded two weeks later in Clearwater, Fla., include repeat solo sections by all four members, and the results border on overkill. But a closing electric romp through “Duel of the Jester & the Tyrant” ends this document on a literal and figurative high note.

by Bill Meredith , JazzTimes

1. Introduction
2. Hymn Of The Seventh Galaxy
3. Vulcan Worlds
4. Sorceress
5. Song To The Pharaoh Kings
6. Al's Solo
7. No Mystery
8. Chick's Solo
9. Romantic Warrior
10. El Bayo De Negro (Stanley's Solo)
11. Lineage (Lenny's Solo)
12. Romantic Warrior (continued)

Bonus Tracks (U.S. tour footage)
1. Lineage (Lenny's Solo)
2. Al's Solo
3. Friendship (Chick's Solo)
4. El Bayo De Negro (Stanley's Solo)
5. Duel Of The Jester & The Tyrant

Jednu z kľúčových skupín 70. rokov, ktorá hrala fúziu jazzu a rocku, založil Chick Corea, jazzový hráč na klávesové nástroje. Svoje hudobné predstavy sformovali na základoch, ktoré položil Miles Davis na konci 60. rokov, a ktoré vyústili do jazz-rockového hybridu na albume Bitches Brew (podobne sa inšpirovali Weather Report a Mahavishnu Orchestra). Niektoré skupiny v tej dobe kreatívne hľadali nový smer pre jazz a ako ho zatraktívniť pre veľkú časť rockových fanúšikov.

Na začiatku Return to Forever (RTF) bola jazzová skupina s prvkami latino. No Corea, ktorý bol silno ovplyvnený Johnom McLaughlinom a jeho Mahavishnu, a tiež britskými progresívnymi skupinami (Yes, EL&P), posunul zameranie RTF viac k rocku. Tým dosiahli výraznejší komerčný úspech. Neskôr sa preorientovali na big-bandový štýl.
Corea založil skupinu RTF na jeseň r.1971. Vtedy hral v skupine Stana Getza. Obidve formácie využívali niekoľko spoločných hráčov. Prvú zostavu RTF ďalej tvorili Stanley Clarke na basu, Joe Farrell na flautu a píšťalu, spolu s jeho manželkou a perkusionistkou Airto Moreira, a speváčka Flora Purim. Corea napísal ešte pod svojim menom hudbu na album s názvom Return to Forever, potom tento názov dal aj svojej skupine. 

V novembri 1971 RTF debutovali na koncerte v nočnom klube Village Vanguard (New York). Prvý album s rovnakým názvom nahrali vo februári 1972. Corea, Clarke a Moreira opustili skupinu Stana Getza a sústredili sa len na RTF. V takej zostave koncertovali v Japonsku, potom v Londýne nahrali druhý album Light as a Feather. Tu zaradili niekoľko starších skladieb, ktoré Corea zložil a nahral s Getzom, napr. 500 Miles High a Spain. 

Dovtedy zneli RTF viac latino jazz ako fusion, no na jar 1973 Farrell odišiel a Corea ho nahradil rockovým gitaristom Billom Connorsom (zo Spiral Staircase). Moreira a Purim tiež odišli, aby založili vlastnú skupinu. Po príchode bubeníka Steve Gadda a perkusionistu Mingo Lewisa do RTF, v apríli 1973 hrali s novou zostavou v nočnom klube Bitter End (New York). Pustili sa do nového albumu, no ukázalo sa, že Gadd nemá záujem o turné. Corea ho nahradil Lenny Whiteom (z rockovej grupy Azteca), čo výrazne zmenilo sound. V auguste 1973 sa vrátili do štúdia a znovu nahrali potrebné časti. Album vyšiel v októbri s názvom Hymn of the Seventh Galaxy. RTF sa ním definitívne priklonili k progresívnemu rocku a fusion. Corea prvý raz použil rozsiahly súbor syntezátorov. Album mal veľký komerčný úspech a strávil niekoľko mesiacov v top rebríčkoch.

V r.1974 Connors odišiel z RTF a pre turné ho hneď nahradil Earl Klugh. Trvalou náhradou sa stal 19-ročný Al Di Meola, ktorý kôli tejto významnej životnej udalosti zanechal štúdium na Berklee School of Music. V lete 1974 nahrali štvrtý album Where Have I Known You Before, vyšiel v septembri. Podporili ho rozsiahlym turné. LP zakotvila v Top 40 a zotrvala tam dlhšie ako 5 mesiacov. 

RTF sa vrátili do štúdia v januári 1975 a v krátkom čase nahrali piaty album, vo februári vyšiel s názvom No Mystery. Tiež dosiahol Top 40, hoci iba na tri mesiace. No album získal cenu Grammy 1975 v kategórii „Best Jazz Performance by a Group“. Vtedy Corea podpísal zmluvu za RTF s Columbia Records, pričom on sám ako sólo umelec zostal zmluvne s Polydor. S ďalším, v poradí 6. albumom Romantic Warrior (vyšiel v marci 1976), dosiahli najväčší úspech – okrem Top 40 aj zlatú platňu. 

No po nahratí Romantic Warrior, Corea rozpustil skupinu a opäť zmenil smerovanie štýlu. Ponechal si Stanley Clarka (basa, bas gitara), prizval svoju manželku Gayle Moran (ex Mahavishnu orchestra) s vokálmi a klávesami, vrátil sa Joe Farrell, prišiel bubeník Gerry Brown. Dychovú sekciu tvorili trúbkari John Thomas a James Tinsley, na trombón Jim Pugh a Harold Garrett. V tejto zostave RTF nahrali 7. album Musicmagic, vyšiel v marci 1977. Bol to ich štvrtý album v Top 40, kde zotrval 4 mesiace. Na kocertné turné ešte pribrali trombonistu Rona Mossa. 

20.-21.5. 1977 RTF nahrali koncertný album v Palladium Theater (New York), vyšiel pod názvom Live ako jedna LP platňa. Kompletný koncert vydali neskôr ako 3LP s názvom Live: The Complete Concert a ešte neskôr ako 2CD. Po turné Corea rozpustil definitívne skupinu.

V roku 1983 Chick Corea znovu zostavil RTF (s Clarke, di Meola a White), len pre koncerty.

Po 25 rokoch, 29.5.2008 sa znovu RTF obnovili v najznámejšej zostave (Corea, Clarke, di Meola, White) a 7.8. v Austine (Texas, USA) začali koncertnú šnúru po Severnej Amerike a Európe, ktorá obsiahla asi 50 koncertov v tom roku. Ako dôkaz ich fantastickej zrelosti, invencie a hudobnej geniality na týchto koncertoch sú live 2CD Return a DVD Live At Montreux 2008. 

Po ďalších troch rokoch a 40 rokov od vzniku skupiny, v roku 2011 prišla úžasná správa. Return To Forever s prívlastkom „IV“ je opäť na scéne. Okrem stabilnej trojice Corea –Clarke-White je v zostave Jean-Luc Ponty (husle) a Frank Gambale (gitara). 
Podľa slov na oficiálnej stránke skupiny, RTF v poslednej „inštalácii“ kombinuje prvky hudby zo svojej bohatej histórie a vzrušujúcu víziu budúceho jazzu.

Zostavy Return to Forever

1971-1973: Vplyv latino

Chick Corea: klavír, klávesové nástroje
Stanley Clarke: basa
Joe Farrell: flauta, saxofóny
Airto Moreira: bicie a perkusie
Flora Purim: spev

1974 – 1977: Elektrické kvarteto

Chick Corea: klavír, klávesové nástroje
Stanley Clarke: basa, bas gitara
Lenny White: bicie
Bill Connors: gitara (na Hymn of the Seventh Galaxy)
Al Di Meola: gitara (na ostatných albumoch)

1977 – 1978: Big Band

Chick Corea: klavír, klávesové nástroje 
Stanley Clarke: basa, bas gitara
Joe Farrell: flauta, saxofóny
Gayle Moran: spev a organ
Gerry Brown: bicie
John Thomas: trubka 
James Tinsley: trubka
James Pugh: trombón
Harold Garrett: trombón

2011: The Elektrické kvinteto

Chick Corea: klavír, klávesové nástroje
Stanley Clarke: basa, bas gitara
Lenny White: bicie
Jean-Luc Ponty: husle
Frank Gambale: gitara


Použité zdroje:
allmusic.com, progarchives.com, oficiálna stránka skupiny

PaloM, 3.1.2012