12.9.2014

Svätojakubská pešia púť do Santiaga de Compostela.

Kedy to všetko začalo? Možno v detstve, keď som ako malý chlapec pod vplyvom prečítaných kníh o dobrodružstvách cestovateľov, neskôr v dospelosti, po prečítaní serióznych cestopisov tiež túžil sám a s batohom na chrbte vydať sa niekam ďaleko, spoznať kúsok sveta, pričom to nemusel byť hneď dažďový prales, čínsky múr, alebo Afrika.

4.9. 2014, skoro po 2 týždňoch môjho pu­tovania som došiel do San­tia­ga de Co­mpostela. Stál som na obrovs­kom námestí Praza de Obra­d­oi­ro, pred monumentálnou kate­drálou pos­tavenou v roko­ch 1075-1211, kde si pútni­ci zo všetkých končín sve­ta, ktorých človek po ceste stretával, navzájom blahoželali. Objímaniu sa a v mn­ohých prípa­do­ch, aj slzám ra­d­os­ti ne­bolo kon­ca kraja. Veď počas to­ho putovania sa človek stal súčasťou určitého spoločenstva ľudí, ne­ch už hovo­rili akýmkoľvek ja­zykom. Spoznával ich osu­dy a aj sám se­ba. 

Je­d­en citát z knižného spri­evod­cu: „Prečo sa dn­es ľu­d­ia vrhajú do takého­to do­brod­ružstva? Ne­musí to byť len z čis­to nábožen­ských dôvo­d­ov, ako by sa da­lo o pútni­c­kej ceste pre­dpo­kla­dať. Dnešných pútni­kov láka ne­ustále sa menia­ca krajina a ar­chi­tek­toni­cké pa­miat­ky, privie­dli ich na ňu snahy o športové dôvo­dy, ale­bo sa chcú v dnešnom hek­ti­c­kom sve­te len tak na chvíľu zas­taviť? Mn­ohí takí, ktorí sa na cestu vy­da­li pre­to, aby boli proste „in“ to vzdajú pri prvých pľuzgi­e­ro­ch, prvých známka­ch fyzi­ckého vyčerpania a rýchlo zabudnú na to, že ch­celi len ísť s do­bou. Ne­ch už sú dôvo­dy akékoľvek, všet­ci tí, ktorí si ca­mino prežili, vám potvr­d­ia, že je to ces­ta ma­gi­cká, ktorá sa vy­myká všetkým os­ta­tným a stane sa zážit­kom na celý život !