Preskočiť na obsah. | Na navigáciu

Osobné nástroje

Navigation

cesta: Titulná stránka / PROGRAMY / >klubové / 2014 / 7.12.2014
This is UNI Plone Theme

7.12.2014

PištaR :film Nick Cave + PeterLi : Les Paul
Kedy 07. 12. 2014
od 19:00 do 22:00
Kde klub
Vstupné za členské
Autor PištaD + PeterLi

Nick Cave: 20 000 dní na Zemi

Snímek Nick Cave: 20 000 dní na Zemi je důmyslnou a lyrickou ódou opěvující lidskou tvořivost v hlavní roli s hudebníkem a kulturní ikonou Nickem Cavem. Záznam dvaceti čtyř hodin v životě rockové hvězdy přináší důvěrné zachycení procesu umělecké tvorby na pozadí kombinace reality a fikce. Celovečerním režisérským debutem navazuje dvojice vizuálních umělců Iaina Forsytha a Jane Pollardové na sedmiletou intenzivní spolupráci s Nickem Cavem.

LES PAUL - gitarista, skladateľ, vynálezca  

Gibson Les Paul je elektrická gitara, ktorej projektantom bol džezový gitaristaLes Paul a Ted McCarty.

Táto vlajková loď firmy Gibson sa vyrába už 60 rokov v nezmenenej forme. Je „matkou“ všetkých neskorších masívnych elektrických gitár firmy Gibson. Je odpoveďou firmy Gibson na Fender Telecaster a rovnako je legendou rocku ablues.

Vznik

Gitara Gibson Les Paul stelesňuje predstavu gitaristu a vynálezcu Les Paula (vymyslel napríklad viacstopový hudobný záznam), ktorý s myšlienkou masívnej, teda plnej elektrickej gitary prišiel do firmy Gibson už v roku 1941, vtedy ho s jeho prototypom neskôr nazývanom "Log" (Poleno – túto prezývku gitara dostala podľa masívneho borovicového trámu prierezu 10x10 cm, ktorý tvoril stredový diel tela) na ktorom pracoval od roku 1939 vyhodili. Les Paul sa ale myšlienkou plnej elektrickej gitary zaoberal už dávnejšie. O necelých 10 rokov ale firma Gibson Les Paula kontaktuje, pretože firma Fender je so svojim Telecastrom veľmi úspešná.

Predstava Gibsonu bola jasná, vytvoriť kontrast ku gitare Telecaster, čomu zodpovedá konšrukcia nástroja.

Konštrukcia a história modelu 1952 – 1961

Oproti jednoduchému ekonomickému a novátorskému Telecastru je Les Paul gitarou luxusnou a trochu konzervatívnou, svedčí o tom aj jej dizajn vychádzajúci z tradície Gibson a hlavne jej jazzových akustických gitár s klenutou vrchnou doskou. Zatiaľ čo Fender používal miestne a ľahko dostupné drevo (bahenný jaseň sa ťažil priamo v Kalifornii, javor v Kanade), Gibson pre svoje elektrické gitary zvolil luxusnejší mahagón, z ktorého bol vyrobený krk aj základ tela, na ktoré je prilepená javorová klenutá vrchná doska, mahagón dá zvuku hutnosť, konkrétne hĺbky a príjemné stredné frekvencie, javor dodá zvuku brilantnosť. Tiež konštrukcia krku je odlišná od tej ktorú zaviedol Fender, avšak krk Telecastru bol z jedného kusu javoru, Gibson vsadil už na konštrukciu desiatkami rokov overenú na akustických gitarách, de je hlava ku krku nalepená a zviera uhol dozadu, smerom k hráčovi, samotný krk je do tela je tradične vlepený, a na samotný krk je nalepený palisandrový hmatník s 22 pražcami a s pozičnými značkami v tvare koruny. Vrchná doska a hmatník je lemovaný.

Pôvodný hrazdový struník s kobylkou bol v roku 1953 nahradený zapusteným a od roku 1955 sa na gitaru montuje kobylka oddelená od struníku. Gibson Les Paul bol pôvodne osadený 2 snímačmi typu P-90, ktoré sa prepínali trojcestným prepínačom (Poloha Treble – snímač pri kobylke, Rhythm – snímač pri krku, stredná poloha – oba snímače) a zvuk sa dal upraviť 4 potenciometrami, pre každý snímač zvlášť hlasitosť aj tónova clona. Gitary Les Paul od roku 1952 do roku 1956 majú prezývku "Gold top" (Zlatý vrch) podľa vrchnej dosky, ktorá bola zásadne v zlatej farbe.

Od roku 1956 bol ponúkaný prvý modifikovaný model Les Paula s ebenovým hmatníkom a blokovým vykladaním – Custom, táto verza bola ponúkaná väčšinou v čiernej farbe v kombinácii so zlatými kovovými časťami gitary (kobylka, mechanika, drobné kovové súčiastky), na týchto modeloch sa už v priebohu roku 1956 objavujú nové snímače Gibsonu – humbuckre, ktoré sú tvorené 2 sériovo zapojenými cievkami, ktoré sú navíjané proti sebe a polarita ich (magnetických) jadier je tiež naopak, tento snímač zamedzuje brumu a šumu, na druhej strane výrazne posilňuje basové frekvencie a uberá výšky, ich zvuk však nieje zahuhlaný a nezrozumiteľný. Na prvých Customoch s humbuckerami sú až 3 snímače, ale čoskoro sa ponúkajú opäť iba s dvomi.

V roku 1958 končí výroba Gold top a nahrádza ho model Standard s 2 humbuckerami a dvojtónovým červeno-žltým sunburstom namiesto zlatej, občas sa na týchto gitarách objavila aj atraktívna kresba vrchnej dosky – žíhaný, alebo očkový javor, Gibson totiž atraktívne kusy dreva používal na jazzové gitary, model Les Paul nepovažoval za celkom plnohodnotný. Výroba Standardu aj Customu je zastavená v roku 1961, do tejto doby bolo vyrobených len okolo 2000 Les Paulov a nahradená modelom Gibson SG (pôvodne išlo o prepracovanie modelu, ale Les Paul nesúhlasil s uvádzaním jeho mena na novej gitare).

1961 – 1968

Po tom čo SG nahradilo v katalógu Gibsonu gitaru Les Paul sa zdalo, že táto náhrada sa gitaristom páči a plne im vyhovuje, gitarová hra sa vyvíjala a spolu s ňou aj celkový zvuk, v polovici 60-tych rokov sa gitarový tón začal pomaly skresľovať a tu sa ukázalo čo v gitae Les Paul je, v roku 1965 si ju zadovážil bývalý gitarista skupiny YardbirdsEric Clapton ktorý nastúpil k bluesovému spevákovi Johnovi Mayallovi a jeho skupine The Blusbreakers, o rok neskôr vychádza album Bluesbreskers kde znie práve táto gitara, krátko na to Pau Butterfield East-West, kde gitarista Blommfield hrá tiež na Gibsone Les Paul. Gitaristov oslovil ich tón, hlbký, pritom brilantný a dlhý, to bolo práve gitarou Les Paul. Následne množstvo gitaristov začalo Gibson Les Pau vyhľadávať, Ericovi Claptonovi, aj Jimmy Pageovi ich Les Pauly ukradli (dodnes sa nenašli).

história od roku 1968

Vlna záujmu o Gibson Les Paul viedla firmu Gibson v roku 1968 k obnoveniu výroby série Custom a nepochopiteľne až v roku 1975 sa na trhu objavili prvé kusy nových gitár Gibson Les Paul Standard. Les Paul je odvtedy v katalógu nepretržite, firma Gibson sa v 70-tych a 80-tych rokoch snažila presadiť nové dizajny gitár a klasické modely vytláčala na okraj, to sa zmenilo zmenou vedenia koncom 80-tych rokov, ktoré upriamuje pozornosť na klasické modely, ktoré sa tešia veľkej obľube.

variácie gitár Les Paul

Už od roku 1956 sa paralelne so základným modelom (vtedy "Gold top") vyrábajú aj modely, ktoré sa odlišujú či už vizuálne, alebo použitými materiálmi, či elektronikou (model Custom mal ebenový hmatník s blokovým vykladaním a skôr ako model standard mal aj humbuckerové snímače).

Môžeme pozorovať tieto odlišnosti od modelu Standard: - snímače – na gitarách Les Paul sa spravidla montujú 2 humbuckerové snímače, objavujú sa aj modely s minihumbuckerami, ktoré sú užšie a ponúkajú tak jasnejší zvuk (model Deluxe, na tento model hral napríklad Radim Hladík v prvej polovicei 70-tych rokov), snímače P-90 sa objavujú aj po roku 1956, aj v kombináci s humbuckerom, málokedy sa objavia na Les Paule jedncievkové snímače v štýle Fender. Rôznia sa tiež magnety a konštrukcie naoko rovnakých snímačov.

- vibrato – pevná kobylka modelu standard nemusí vyhovovať každému gitaristovi, na prelome 50-tych a 60-tych rokov sa na objednávku dodávalo na tieto gitary vibrato Bigspy, takúto gitaru si začiatkom 60-tych rokov objednal aj vtedy štúdiový gitarista Jimmy Page, v 80-tych rokoch si gitaristi montovali na svoje Les Pauly systém Floyd Rose, ten však navzdory stálemu ladeniu uberá gitarám ich prirodzený zvuk a jeho inštalácia si vyžaduje nenávratný zásah do tela nástroja.

- materiál – už od roku 1954 boli ponúkané jednoduché celomahagónové modely Junior s jedným snímačom pri kobylke, bez lemovania a s jednoduchým vykladaním hmatníka, podobnú konštrukciu má model Special z rovnakého obdobia, ten má ale aj snímač pri krku. V roku 1976 bolo vyrobených niekoľko celojavorových kusov, v tomto období sa vyrábali aj Les Pauly z Amerického orechu, pár kusov bolo vyrobených dokonca z bahenného jaseňa, občas sa na Les Pauloch objavujú iné exotické dreviny. Lacnejšie modely od dcérskej spoločnosti Epiphone sú vyrábané napríklad aj z americkej lipy či exotického ihličnanuagatis. Používa sa tiež nepravý mahagón.

- dizajn – modely Junior a Special boli od roku 1958, až do ukončenia výroby v roku 1961 vyrábané s dvoma výrezmi. Pre katalóg pre rok 1983 bol vyrobený 1 kus z mahagónu v tvare USA. - lemovanie – mimo modelov Special a Junior z 50tych rokov lemovanie postrádal aj model Studio z roku 1980

- vykladanie – okrem traadičného v tvare koruny na Standarde, alebo blokového na Custome, objavujú sa "bodky" ako majú gitary Fender, alebo rôzne netradičné obrazce, ako delené bloky, kvety…

- lak – gitary Gibson sa dodnes lakujú nitrocelulózovými lakmi, tie však niektorým hudobníkom nevyhovujú, preto sa občas zvykne použiť polyuretán, alebo polyester

- odľahčenie tela – gitary Les Paul majú pomerne vysokú hmotnosť (okolo 6 – 8 kg), to niektorým hudobníkom nevyhovuje, preto sa telá gitár odľahčujú, či už inou kombináciou driev (nepravý mahagón je často podstatne ľahší), alebo zúžením tela, alebo vyvŕtaním komôr, tu sú možné 2 spôsoby buď vyvŕtaním dier – tzv. swiss cheese alebo priamo komorovanie – tzv. chambering.

- objavujú sa tiež gitary s prišrubovaným krkom, hlavne na lacnejších modeloch značky Epiphone a rôznych kópiách.

 

LES PAUL & MARY FORD - päťdesiate roky

Les Paul and Mary Ford were a popular 1950s husband-and-wife/group musical team in which Les Paul played the guitar and Mary Ford sang. In 1951 alone, they sold six million records.

The couple were introduced to each other by Gene Autry in 1946 and were married in 1949.

They first appeared in the pop charts in 1950. Between the years 1950 and 1954, Les Paul and Mary Ford had 16 top-ten hits. They had five top-ten hits within nine months. "Tennessee Waltz", "Mockin' Bird Hill", "How High the Moon" (#1 for nine weeks), "The World Is Waiting for the Sunrise" and "Whispering". From August 1952 to March 1953 they had five more top-ten hits; "My Baby's Coming Home", "Lady of Spain", "Bye Bye Blues", "I'm Sitting on Top of the World" and "Vaya Con Dios" (#1 for 11 weeks). In 2009, they were inducted into the Hit Parade Hall of Fame.

Les Paul and Mary Ford divorced acrimoniously in 1963, which also ended the collaborations between the two.

The duo have a star on the Hollywood Walk of Fame.

Radio and television programs

Les Paul had hosted a 15-minute radio program, The Les Paul Show, on NBC in 1950, featuring his trio (himself, Ford, and rhythm player Eddie Stapleton) and his electronics, recorded from their home and with gentle humour between Paul and Ford bridging musical selections, some of which had already been successful on records, some of which anticipated the couple's recordings, and many of which presented dazzling re-interpretations of such jazz and pop selections as "In the Mood," "Little Rock Getaway," "Brazil," and "Tiger Rag." Several recordings of these shows survive among old-time radio collectors today.

The show also appeared on television a few years later with the same format, but excluding the trio and retitled The Les Paul & Mary Ford Show (aka Les Paul & Mary Ford At Home) with "Vaya Con Dios" as a theme song. Sponsored by Warner Lambert's Listerine, it was widely syndicated during 1954-55 and was only five minutes (one or two songs) long on film and therefore used as a brief interlude or fill-in on programming schedules. Since Les created the entire show himself, including audio and video, he maintained the original recordings and was in the process of restoring them to up-to-date quality at the time of his death.[1]



 

 

 




« September 2020 »
September
PoUtStŠtPiaSoNe
123456
78910111213
14151617181920
21222324252627
282930