Preskočiť na obsah. | Na navigáciu

Osobné nástroje

Navigation

cesta: Titulná stránka / PROGRAMY / >klubové / 2015 / 23.8.2015
This is UNI Plone Theme

23.8.2015

FeroK : Púštne blues
Kedy 23. 08. 2015
od 19:00 do 22:00
Kde klub
Vstupné za členské
Autor Fero Kupec

PÚŠTNE BLUES

 

Hudobný novotvar známy ako „púštne blues“, vznikol prepojením elektrických gitár s úsečnými spevmi kočovných obyvateľov Sahary, ktorí sa po stáročia pohybovali naprieč najväčšou africkou púšťou ako vodcovia karaván.

Púštne blues je definované skôr zemepisne než štýlovo a do svojej dnešnej podoby kryštalizovalo viac ako dvadsať rokov. K jeho medzníkom patrí napríklad album Talking Timbuktu, ktorý nahral gitarista Ali Farka Touré z Mali spolu s Ry Cooderom z Kalifornie alebo albumy skupiny Tinariwen zo severného Mali. Na hudobnej scéne sa medzičasom objavili ďalší pokračovatelia tohto unikátneho štýlu, prezývaného aj tishoumaren čiže púštne blues.

Pozri tiež: 

Tuaregové: kavaleristé Sahary I. - Písně ze tmy, kam nedosáhne zář ohně

Malouma & Noura Mint Seymali - Trojbarevné blues z mauritánské pouště

 

 

Terakaft: Ténéré (Alone)

Zostavu skupiny Terakaft z Mali tvoria príslušníci etnika Tuarégov. Názov skupiny Terakaft v preklade znamená Karavána a symbolizuje tradičné povolanie, ktorému sa predkovia hudobníkov venovali - ako chovatelia tiav alebo vodcovia karaván. Skupinu založil spevák a gitarista Kedou, ktorý bol spolu s Tinariwen súčasťou odboja Tuarégov a v saharských komunitách predstavuje celebritu. Dnes je vedúcim kapely gitarista Diara, ktorý stál takisto pri začiatkoch Tinariwen a podieľal sa na ich starších albumoch. Svojím ostro rockovým štýlom je porovnávaný s Keithom Richardsom z Rolling Stones, jeho skladby o slobode a chaose sú autentickými púštnymi popsongami. Skupina debutovala v roku 2007 na dnes už legendárnom Festivale v púšti, na ktorom koncertoval aj Robert Plant. V máji tohto roku vydali svoj zatiaľ posledný album nazvaný Ténéré (O samote), ktorý produkoval gitarista Justin Adams, člen skupiny Sensational Space Shifters Roberta Planta.

Viac: https://terakaft.bandpage.com/  

  

 

Bombino: Nomad

Omara "Bombino" Moctar z Nigeru je jednou z vychádzajúcich hviezd world music. Na gitare sa naučil hrať ako dvanásťročný. Neskôr sa stal členom skupiny renomovaného tuarégskeho gitaristu Haja Bebeho, kde dostal prezývku Bombino, čo znamená malý chlapec, pretože bol v skupine najmladší. V roku 2006 si založil vlastnú kapelu Group Bombino, ktorá v primitívnych podmienkach nahrala prvý album. Keď v druhej polovici minulého desaťročia vypuklo v Nigeri a Mali povstanie, počas ktorého vládni vojaci popravili dvoch členov jeho kapely, Bombino utiekol do Burkiny Faso. Tam ho v roku 2009 vyhľadal režisér Ron Wyman, ktorý o ňom nakrútil dokument a produkoval mu druhý album Agadez. Začiatkom roka 2013 mu vyšiel tretí sólový album Nomad, ktorého produkcie sa tentoraz ujal Dan Auerbach, viacnásobný držiteľ prestížnych cien Grammy a líder blues-rockovej skupiny The Black Keys. Na albume znie viacero pre „púštnu“ hudbu neobvyklých nástrojov, ako steel gitara, vibrafón alebo dokonca hammondky. S akustickými gitarami sa mu podarilo efektne skrížiť tuarégsky fundament s americkým rockom, ktorý síce čerpá ako v prípade The Black Keys z blues, ibaže toho, ktoré je zanesené blatom mississippskej delty.

Viac: https://en.wikipedia.org/wiki/Bombino_(musician)  http://www.bombinomusic.com/  

  


Aziza Brahim: Soutak

Speváčka a herečka Aziza Brahim pochádza zo Západnej Sahary, ktorú už po niekoľko desaťročí z veľkej časti okupuje Maroko. Narodila sa a vyrastala v alžírskom utečeneckom tábore. Ako jedenásťročná získala študijné štipendium na Kube, podobne ako v tom čase mnohí ďalší Saharawis. Chcela študovať hudbu, no neprijali ju. Po 7 rokoch sa vrátila späť do utečeneckého tábora, aby pokračovala v hudobnej kariére. V roku 1995 vyhrala v piesňovej súťaži na kultúrnom festivale a ako členka National Saharawi Music Group absolvovala turné po Mauretánii a Alžírsku. V roku 2007 založila skupinu Gulili Mankoo, zloženú z hudobníkov zo Západnej Sahary, Španielska, Kolumbie a Senegalu, ktorá miešala tradičnú africkú hudbu s bluesom a rockom. Debutovala rockovo a funky ladeným albumom Mabruk, s ktorým v roku 2012 čiastočne prenikla na globálnu scénu. S nádejou, že sa jej pesničky ujmú aj v jej púštnej domovine, ktorú ešte nikdy nenavštívila, vydala minulý rok svoj druhý album Soutak, ktorého názov obsahuje odkaz krajanom: som Váš hlas. Album Azizy Brahim okamžite vystrelil na vrchol európskeho rebríčka world music, doma však skončí v undergrounde, aj to však nesie riziko: ak niekoho polícia pristihne len pri samotnom počúvaní, hrozí mu väzenie.

Viac: https://en.wikipedia.org/wiki/Aziza_Brahim   http://www.azizabrahim.com/

 

  

Noura Mint Seymali: Tzenni

Noura Mint Seymali je nádejná speváčka z Mauretánie - krajiny, ktorú z troch štvrtín pokrýva púšť. Pre hudbu Mauretánie sú typické prenikavé a silné ženské hlasy. Noura Mint Seymali reprezentuje hudbu iggawinov založenú na doprovode lutny tidinit (mauretánska verzia malijskej ngoni), bubnov tebal a mnohostrunnej, výhradne ženskej harfy ardine. Noura si v roku 1996 vzala za manžela gitaristu a hráča na tidinit Jeiche Ould Chighalyho z váženého griotského rodu, mohla tak bez strachu z predsudkov nadviazať na dielo vlastnej legendárnej rodiny: nevlastnej matky, už nežijúcej speváčky Dimi Mint Abba, hudobnému svetu odporúčanej samotným Ali Farka Tourém a otca Seymali Ould Ahmed Valla, kľúčovej osobnosti pri prevádzaní tradičnej maurskej hudby do moderného notového zápisu a spolutvorcu národnej hymny. Minulý rok vydala vynikajúci album Tzenni, ktorého názov znamená pohyb v kruhu, otáčanie, a je to tiež názov tradičného mauretánskeho tanca. V titulnej skladbe toto slovo reflektuje neustále zmeny, neistotu, premenlivosť, ktorá je zvlášť na púšti dominantným faktorom života: nič nie je stále, čokoľvek sa môže obrátiť vo svoj opak behom okamihu. 

Viac: http://www.nouramintseymali.com/

   


Samba Touré: Gandadiko

Gitarista Samba Touré vyrastal na južnom okraji Sahary poblíž mesta Timbuktu, odkiaľ neskôr odišiel za prácou do hlavného mesta Bamako, ktoré má povesť vrcholného reprezentanta tamojšej hudby. Po čase si zamiloval hudbu dnes už nežijúceho gitaristu Ali Farka Tourého, ktorý sa stal jeho mentorom a ponúkol mu miesto v svojej kapele počas turné po Európe a USA. Keďže sa Ali Farka v odhade nádejných muzikantov málokedy zmýlil, Sambu dnes mnohí považujú za jeho nástupcu. Začiatkom tohto roka vydal svoj najnovší album s názvom Gandadiko, čo sa dá voľne preložiť ako vyprahnutá zem - okrem nájazdov islamských fanatikov totiž sever Mali postihli aj drastické suchá, spôsobujúce hlad a úbytok domácich zvierat. Samba Touré na albume spieva v niekoľkých afrických jazykoch, sprevádza ho zostava tradičných afrických nástrojov - lutna ngoni, jednostrunné husle njarka a údery na vysušenú tekvicu calabash, ktoré vytvárajú jemný rytmický doprovod a dávajú tak albumu nenapodobiteľný púštne bluesový zvuk.

Viac: http://www.samba-toure.com/

 

 

Boubacar Traoré: Mbalimaou

Sedemdesiattriročný gitarista a spevák Boubacar Traoré bol rovesníkom zosnulého Ali Farka Tourého, s ktorým ho spájalo osobné priateľstvo. Sedemnásťročného Traorého začal učiť hrať na gitaru jeho brat. Lenže sa mu to vymklo z rúk: Boubacar na hmatník nástroja preniesol spôsob hry na koru. Najprv vraj nevedomky, keďže tak obdivoval zvuk griotskej harfy, zanedlho už zámerne - aj spočiatku protestujúci brat nakoniec pochopil, že sa tým od ostatných gitaristov úplne odlišuje. Po získaní nezávislosti v roku 1960, ovládol Boubacar Traoré s hitmi Mali Twist alebo Keyes Ba malijský rádiový éter: s rock and rollovým nasadením a s futbalovou prezývkou Kar Kar (Ten čo skvelo kľučkuje). Skrátka malijská kópia Elvisa a Chucka Berryho. Po smrti manželky sa Traoré presťahoval do Paríža, kde ho v roku 1991 objavili producenti z labelu Stern´s Records a ponúkli mu vydanie albumu, od tej doby so zaslúženým celosvetovým úspechom vystupuje pod svojím menom Boubacar Traoré. Nový akustický album Mbalimaou (Bratia, myslené ako krajania) produkoval Christian Mousset a jeho dlhoročný priateľ a hráč na koru Ballake Sissoko. Obsahuje úplne všetko, čo by sme si od Traorého mohli želať: komornú gitarovú hru, patinový hlas a tesné spojenectvo s malijskými muzikantmi na akustické nástroje vrátane úchvatného prelínania Traorého gitary s lutnou ngoni Oumara Barou Kouyatého.

Viac: http://www.allmusic.com/artist/boubacar-traoré-mn0000093128/biography

 

« September 2020 »
September
PoUtStŠtPiaSoNe
123456
78910111213
14151617181920
21222324252627
282930